ANDREJ HLINKA (1864 – 1938)
Andrej Hlinka sa narodil 27. septembra 1864 v Černovej. Za katolíckeho kňaza bol vysvätený dňa 19. júna 1889. Vo voľbách do uhorského snemu v roku 1906 bol podporovateľom Dr. Vavra Šrobára, za čo bol suspendovaný, v roku 1906 odsúdený za poburovanie ľudu proti maďarskej národnosti a v novembri roku 1907 uväznený v Segedíne. Neskôr sa stal predsedom Slovenskej ľudovej strany, ktorá vznikla formálne 20. júla 1913. Od januára 1919 začal vydávať orgán Slovenskej ľudovej strany „Slovák“, ktorý sa stal tlmočníkom národne uvedomelých Slovákov. Vychádzal až do roku 1945. V otvorenom liste z 22. augusta 1919 ministerskému predsedovi V. Tusarovi poukazuje na neprijateľné koloniálne spôsoby českej vlády na Slovensku. 28. augusta 1919 odišiel do Paríža, aby predložil na mierovej konferencii sťažnosti Slovákov na následky začlenenia Slovenska do česko-slovenského štátu bez autonómie, ktorá mu bola zaručená dohodou v Pittsburgu. 17. októbra 1925 sa SĽS premenovala na Hlinkovu slovenskú ľudovú stranu (HSĽS). V parlamentných voľbách v roku 1925 sa HSĽS stala najsilnejšou politickou stranou na Slovensku so ziskom 34,3 % hlasov. V novembri 1927 poslanci SĽS vystúpili zo spoločného parlamentného klubu s Čs. stranou lidovou. A. Hlinka to odôvodnil vernosťou programu autonómie Slovenska, ako aj nesplnením dohody o zriadení troch slovenských katolíckych gymnázií. 16. októbra 1932 vo Zvolene A. Hlinka a M. Rázus vytvorili autonomistický blok v záujme autonómie Slovenska. Andrej Hlinka zomrel 16. augusta 1938 v Ružomberku.

JOZEF TISO (1887 – 1947)
Narodil sa 13. 10. 1887 vo Veľkej Bytči. V roku 1910 bol vysvätený za kňaza vo viedenskom Pazmáneu. Neskôr bol vo Viedni promovaný za doktora teológie. Ako kaplán pôsobil v Oščadnici, Rajci a v rokoch 1912-1914 v Bánovciach nad Bebravou. Počas 1. sv. vojny bol kaplánom trenčianskeho pluku. Po voľbách do Národného zhromaždenia v Prahe roku 1922 sa stal poslancom za Slovenskú ľudovú stranu. 15. januára 1927 ho T. G. Masaryk vymenoval za ministra zdravotníctva. Po smrti Andreja Hlinku v auguste 1938 sa stal predsedom Hlinkovej slovenskej ľudovej strany. V októbri 1938 bola v Žiline ustanovená Slovenská autonomistická vláda, ktorej ministerským predsedom bol Dr. Jozef Tiso. V marci 1939 sa stal predsedom vlády novovzniknutej Slovenskej republiky, ktorú uznalo 27 štátov. 26. októbra 1939 bol slovenským snemom jednohlasne zvolený za prezidenta. Na hlavnom pojednávaní dňa 15.4. 1947 bol tzv. Národným súdom odsúdený za údajné trestné činy „domácej zrady, zrady na povstaní a kolaborantstva“ na trest smrti povrazom, ďalej stratu občianskych práv a konfiškáciu celého majetku ako na vedľajšie tresty. 18. apríla 1947 o 5.23. hod. bol v Bratislave popravený.

JÁN VOJTAŠŠÁK (1887 – 1965)
Ján Vojtaššák sa narodil 14. 11. 1877 v obci Zakamenné. Pochádzal z roľníckej rodiny. Ľudovú školu navštevoval v rodisku a v Stankovanoch, 1889 gymnázium Trstená a Ružomberok, 1895 teológia Spišská Kapitula. Neskôr sa stal kapitulným vikárom a rektorom seminára. Na biskupa bol slávnostne vysvätený spolu s Dr. Karolom Kmeťkom a Mariánom Blahom 21. februára 1921 v Nitre. V rokoch 1932 - 33 rozšíril seminár a učiteľský ústav. Po vzniku Slovenskej republiky roku 1939 bol podpredsedom Štátnej rady. Prvýkrát ho zatkli 5. 5. 1945 a väznili v Bratislave. Žiadosť československej vlády, aby bol J. Vojtaššák pozbavený úradu diecézneho biskupa, Vatikán zamietol. Od 3. 6. 1950 bol internovaný v biskupskej rezidencii, 15. 11. 1950 deportovaný do Prahy-Ruzyně s okovami na rukách a zaviazanými očami, 15. 1. 1951 v Bratislave odsúdený na 24 rokov ťažkého väzenia a ďalšie tresty (500 000 korún pokuty, konfiškáciu majetku, stratu občianskych práv) za „úklady proti republike, velezradu, vojenskú zradu a vyzvedačstvo“. Po amnestii 5. 10. 1963 žil v Oravskej Lesnej a v Senohradoch pri Prahe. Zomrel 4.8. 1965 v Řičanoch pri Prahe. V roku 1990 bol rehabilitovaný zrušením rozsudku.