V Južnej Amerike, na Galapágoch, Tahiti, Novom Zélande, Mauríciu, v Austrálii a v južnej Afrike sa Darwin venoval geologickým výskumom a pozorovaniam variácií v skupinách zvierat. Po návrate do Veľkej Británie sa zaoberal aj šľachtiteľskými metódami chovu a zhromažďoval materiál pre svoju evolučnú teóriu. Verejne však Darwin vystúpil so svojimi poznatkami, až keď sa dozvedel. že k podobnému výsledku sa nezávisle od neho dopracoval vo Východnej Indii mladý anglický prírodovedec Alfred Russel Wallace. Kniha, v ktorej Darwin v roku 1859 uverejnil svoje poznatky o evolúcii, sa rozpredala za jediný deň. Darwinovu teóriu verejnosť ostro kritizovala a napádala. Ortodoxní veriaci zatracovali Darwinovu teóriu ako ateizmus, lebo protirečila biblickému výkladu stvorenia sveta. Aj v menej ortodoxných kruhoch a u väčšiny vedcov však teória o pôvode človeka z nižších živočíšnych druhov a o jeho príbuznosti s opicou narazila na rozhodný odpor. Evolučnú teóriu hanlivo nazývali “opičou teóriou”. V množstve karikatúr a verejných prednášok zosmiešňovali Darwina a jeho poznatky.

Darwinova teória, ktorú sa usiloval obhájiť vo svojom hlavnom diele a v ďalších spisoch, sa však postupne presadzovala a ovplyvnila nielen biológiu, ale aj humanitné, sociálne a národohospodárske vedy. Všetky vedecké procesy pod vplyvom Darwinových záverov sa vysvetľujú podľa princípu selekcie, teda ako procesy, v ktorých platí možnosť prežitia iba najsilnejšieho, najužitočnejšieho a najprispôsobivejšieho jedinca.
Predovšetkým sociálny darvinizmus, to znamená aplikácia Darwinovej evolučnej teórie na zmeny v spoločnosti , našiel v 19. a 20. storočí množstvo prívržencov a ovplyvnil aj ideológiu nemeckého národného socializmu a fašizmu.

Sociálny darvinizmus chápe nerovnosti v rámci ľudskej spoločnosti ako dané. Z nich odvodzuje nevyhnutnosť vytvárania spoločenskej hierarchie ako prirodzeného procesu, lebo v boji o existenciu a v sociálnych konfliktoch sa presadzujú “silní”, “menej schopní” sa musia podriadiť. Zástancovia sociálneho darvinizmu tvrdili, že tento výber neprebieha len vnútri spoločnosti, ale aj medzi rasami a národmi.
Vo vzťahoch medzi nimi sa teda musí uplatňovať právo “silnejšieho” , potlačenie “slabších” rás či národov je v súlade s prírodnými zákonmi. Ak sa to nedeje, ak sa vo svete zvyšuje podiel týchto menejhodnotných, vyrastajú z toho všetky problémy ľudstva – ekonomické aj sociálne.