Presná geometria záhrad - podľa lineára a kružidla zodpovedá racionalizmu a klasicistickému cíteniu.
Vodné nádrže oživujú sochy, vodomety a kaskády. Všade v obrovskom parku nachádzame množstvo skulptur, chodbičky labyrintov a tienisté zátišia vhodné na odpočinok. Skutočným skvostom Versailleského obvodu je Veľký Trianon. Ľudovít XIV. si potrpel na zložitý dvorský ceremoniál a zbožňoval slávnosti a recepcie, zároveň však pociťoval potrebu uvoľniť sa na pokojnom mieste a v spoločnosti najbližších priateľov. K tomu slúžil takzvaný malý palác, neskôr premenovaný na Veľký Trianon.
Vo versailleských záhradách sa konali veľké slávnosti pre zábavu dvora. Zúčastňovali sa na nich aj umelci a spisovatelia, ktorí požívali kráľovu priazeň. Tak napríklad Moilére tu predvádzal so svojou družinou premiéry svojich najlepších komédií a Jean Racine zložil pre jednu z týchto slávností svoju Ifigéniu v Aulide. V roku 1664 usporiadal Ľudovít XIV. slávnosť na počesť slečny de La Valliére nazvanú Radosti čarovného ostrova trvajúcu nepretržite tri dni. Ešte pompéznejšie sa oslavovalo dobytie Slobodného grófstva z moci Španielov.

Nábytok do Versailles si dal vyhotoviť u najšikovnejších remeselníkov. Boli to krásne a zložito zdobené kusy, ktorým dnes hovoríme, že sú zhotovené v štýle Ľudovíta XIV.

Literatúra, dráma a hudba

Absolutizmus prenikol do literatúry a umenia. Zmyslom literárnych a umeleckých diel sa stala totiž výpoveď o slávnych činoch kráľa, dodržiavali sa kánony klasicizmu stanovené akadémiami, ktoré takisto mali za úlohu vyjadrovať kráľov vkus. Populárna commedia del lárte, komický a melodramatický balet a divadlo sa postupne stali prostriedkom na vedenie politiky. I sám Ľudovít XIV. hrával úlohy, ktoré písali autori pre neho.
Do svojho kráľovského zámku pritiahol početných umelcov, nielen architektov, ako Louis Le Vau a Jules Hardouin-Mansart, sochárov ako Antoine Coysevox a Francois Girardon, maliarov ako Charles Lebrun a André Le Nôtre, ale aj hudobníkov ako Jean Baptiste Lully a spisovateľov ako Moliére, Jean Racine a Jean La Fontaine.

Tanec a balet

Najväčší rozkvet francúzskeho tanečného umenia nastal za vlády Ľudovíta XIV. Keď zomrel kardinál Richelieu, ktorý mal na starosti všestrannú výchovu kráľa, zverili ho do rúk vzdelaného Mazarina. Jeho zásluhou sa pri kráľovskom sídle postavila divadelná sieň, so všetkými vtedy prístupnými technickými vymoženosťami. Sám kráľ bol veľkým milovníkom tanečného umenia. Francúzske kráľovské balety, napr. Armida a Rinaldo, Narodenie Venuše boli plné prepychu. Veľkoleposť sa prejavila hlavne v kostýmoch a dekoráciách.