Ako s obľubou opakuje Cousteau: „Robím vedu a platí to filmový priemysel!"
Exkluzívny kontrakt s ABC mu okrem iného umožní ponoriť sa do vôd jazera Titicaca, mimochodom, práve v roku 1968, keď sa v Amerike objavila prvá zo série relácií. Vydáva sa tiež do Antarktídy, na Saint-Laurent, Mississippi, Amazonku. V 70.rokoch sa podieľal na tzv. Modrom pláne na záchranu Stredozemného mora a založil nadáciu Cousteau Society, ktorá sa sústreďuje na ekologické problémy. V roku 1990 zverejnil celosvetovú petíciu na ochranu Antarktídy. V Paríži vznikla nezávislá organizácia Equipe Cousteau, ktorá má dnes 5 stálych zamestnancov a množstvo dobrovoľných členov. Až do roku 1988, čiže plných tridsať rokov tiež viedol oceánografické múzeum v Monaku.

Capitain Planet
Prezident Kenedy mu v roku 1961 udelil medailu National Geografic Society, Prezident Regan zasa, po jeho triumfálnom príchode do New Yorku na lodi Alcyone, s ktorou sa niekoľko dní zmietal v búrke, Rad Slobody, za jeho „príspevok vede". Ani doma mu nezostali nič dlžní - okrem toho, že získal Rad Čestnej légie, v roku 1988 bol zvolený za člena Académie francaise.
Vo veku 69 rokov sa Cousteau po druhýkrát oženil. Jeho družkou sa tentoraz stala adeptka letectva. Ktovie, možno aspoň takto chcel nadviazať na stratené spojenie so vzdušným priestorom a lietadlami, ktoré ho tak fascinovali predtým než objavil morské hlbiny. Francine mu dala ďalšie dve deti a kapitán Cousteau ich prijal ako výzvu budúcich generácií. Na summite v Rio (1992) predkladá petíciu a necháva sa medzinárodnou tlačou titulovať Capitain Planet, podľa odvážneho chlapíka z detského kresleného seriálu. Jeho meno figuruje v organizáciách ako rada pre práva budúcich generácií, fungujúcou pod patronátom Francoisa Mitterranda či Najvyšší výbor pre trvalý rozvoj patriaci k OSN.

Koniec Calypsa
Neopúšťa však ani ekologický bojový tábor. Na protest proti obnoveniu jadrových skúšok vo Francúzskej Polynézii, o ktorých rozhodol prezident Chirac, sa vzdal svojho členstva v Rade pre práva budúcich generácií „Nezaistíme bezpečnosť jednej krajiny tým, že necháme pod zemou vybuchovať bomby," tvrdil rozhorčene.
Keď Calypso, jeho loď - fetiš, klesne v singapurskom prístave ku dnu, mimochodom, bolo to 8.januára 1996, presne v deň smrti francúzskeho prezidenta a Cousteauoho priateľa Francoisa Mitterranda, okamžite vyvinie iniciatívu na prípravu Calypsa II. Nič ho nezbavilo entuziazmu.....
V posledných rokoch života myslel Cousteau predovšetkým na budúcnosť, a preto začal vydávať mesačník Cousteau junior, určený deťom od 6 do 14 rokov. V spolupráci s UNESCO rozvíjal ekotechnický program pre absolventov univerzít, ktorý budú rozhodovať o budúcom svete.