Bolo to pred štrnástimi rokmi, konkrétne 14. septembra, niečo po pol desiatej ráno, keď som prvýkrát uzrela svetlo sveta. Asi o pol hodinu neskôr ma priniesli do náručia mojej mamky. Ja sa na to veľmi nepamätám, ale povedala mi, že som bola veľmi drobná a jemná, taká bezbranná. Postupne, ako plynul čas, mne pribúdali dni, týždne mesiace, a ani som sa nenazdala, už som sfukovala sviečku na mojej prvej torte. Z maminho rozprávania viem, že som sa pomerne rýchlo naučila chodiť a rozprávať. Ustavične som si niečo štebotala. Bola som tiež veľmi zvedavá a všetečná, chcela som všetko objavovať a skúmať. Táto vlastnosť mi zostala dodnes.
Neskôr prišli prvé pády z bicykla, na lyžiach, na korčuliach. Ale hovorí sa, že keď sa človek niečo chce naučiť, musí trénovať. A ja predsa nie som výnimka! Skúšala som to znova a znova, až som sa to konečne naučila. Teraz ,keď tieto športy ovládam, patria medzi moje obľúbené.
Keď som dovŕšila siedmy rok života, tak som po materskej škôlke nastúpila do prvej triedy. Nikdy predtým som nebola taká šťastná ako vtedy, keď som ako hrdá prváčka vyložila na chrbát školskú tašku. Cítila som sa taká veľká, dospelá. Pritom som ešte netušila, čo ma čaká. Po pár mesiacoch som zistila, že škola nie je až taká skvelá. Nemám sa síce prečo sťažovať, pretože učenie mi zatiaľ celkom dobre ide. Ešte ma čaká jeden školský rok a základy mám za sebou. Tak zhruba asi toľko som prežila a teraz sa pravdepodobne hodí taká otázočka o budúcnosti.
Možno mi nebudete veriť, ale ja ešte vôbec neviem, čo konkrétne budem robiť. Snáď to vyskúšam na Hotelovej akadémii v Brezne, pretože po skončení strednej školy by som chcela ísť do zahraničia. Ešte vôbec neviem kam, ale veľmi ma láka Anglicko, Španielsko a hlavne Amerika. Lákajú ma tam veci, ktoré sa na Slovensku robiť nedajú. Napríklad pracovať na pláži za celkom slušné peniaze. To je však len môj veľký sen z detstva a ak sa to nepodarí, tak sa pokúsim o štúdium na vysokej škole.
Nech už budem v budúcnosti robiť čokoľvek, viem, že určite chcem byť mamou, ktorá sa s dobrým manželom postará o svoju rodinku. Už ako malé dievčatko som sa rada hrávala s bábikami, a preto keď vyrastiem, chcem mať deti, pretože ich mám veľmi rada aj teraz. Dúfam, že nájdem človeka, ktorý bude pri mne stáť aj v časoch, keď sa mi nebude dariť, a ktorý mi pomôže uskutočniť moje plány. Držte mi palce.
meno a priezvysko
trieda