Kelvin, lord (1824—1907) - Škótsky fyzik vlastným menom William Thomson. Po ňom je nazvaná termodynamická teplotná stupnica.

Thomsonov otec bol profesorom matematiky na univerzite v Glasgowe, na ktorej W. Thomson začal študovať ako desaťročný. Ako sedemnásťročný odišiel na univerzitu do Cambridgi, kde sa sústredil na štúdium matematiky. Zároveň začínal pravidelne publikovať prvé originálne vedecké práce.
Po skončení štúdia v Cambridgi Thomson podnikol niekoľkomesačnú študijnú cestu do Francúzska a po návrate z nej ako 22-ročný sa stal .r. 1846 vedúcim katedry fyziky a profesorom na univerzite v Glasgowe, kde potom nepretržite pracoval 53 rokov. Veľmi skoro sa stal uznávaným vedcom: 22-ročného ho zvolili za člena Kráľovskej spoločnosti v Edinburghu, 26-ročného za člena Kráľovskej spoločnosti v Londýne. Hlavnou oblasťou jeho odborných záujmov vo fyzike sa stala termodynamika - náuka o teple. Prvú vedeckú prácu v tejto oblasti vedy publikoval ako 15-ročný.
Jedným z najdôležitejších problémov v tých časoch bolo vytvorenie absolútnej termodynamickej teplotnej stupnice, pomocou ktorej by bolo možné merať stupeň nahriatia alebo ochladnutia telies. Thomson prišiel k záveru, že musí existovať dolná hranica ochladnutia telies, čiže univerzálna a prirodzená teplotná nula. Thomson zistil, že absolútna nula teploty zodpovedá v Celziovej teplotnej stupnici — 273.15 oC.
Thomson bol nielen vynikajúcim fyzikom, ale so záujmom sa venoval aj riešeniu praktických otázok. Veľké zásluhy mal na skonštruovaní a uvedení do prevádzky transatlantických káblov, navrhol vyrobiť veľmi citlivé meracie prístroje a podobne. Za túto prácu mu mestská rada v Glasgowe udelila titul rytiera a čestného občana mesta. Za celoživotnú vedeckú prácu Thomsona britská kráľovná Viktória vymenovala za lorda Kelvina podľa rieky Kelvin, ktorá preteká pod múrmi univerzity v Glasgowe.

podľa encyklopedického časopisu Pyramída Alexandra Karaffová, sekunda B.