- Timúrovi, iným menom Tamerlánovi, slúžil ako vzor Džingischán. Počas 35 rokov hrôzovlády spustošil mnohé z veľkých miest strednej Ázie.

Európania hovoria aj o Tamerlánovi Veľkom, ako ho nazval aj Christopher Marlowe v rovnomernej hre. Touto historickou osobnosťou bol dobyvateľ zo 14. storočia pochádzajúci zo Strednej Ázie, prezývaný svojimi perzskými nepriateľmi Tímúr Chromý, pretože kríval. Narodil sa okolo roku 1336 v Šár-i Sabze neďaleko Samarkandu v dnešnom Uzbekistane. Bol mongolského pôvodu, ale rečou a kultúrou Turek. Pýšil sa príbuzenstvom s Džingischánom a aby zvýšil svoju prestíž, oženil sa s dvoma princeznami z Džingischánovho rodu.

Podobne ako Džingischán sa Tímúr dostal na vrchol moci vo svojej domovine tak, že získaval stúpencov vojenskými úspechmi a využíval spojenectvo s tými, ktorí boli silnejší než on. Do roku 1370 ovládol západnú časť Čachatajského chanátu - jedného zo štátov, na ktoré sa rozpadla Mongolská ríša. Zostávajúcich 35 rokov života strávil na mnohých dobyvačných a lúpežných vojenských nájazdoch. Korisť sa potom použila na skrášlenie jeho hlavného mesta Samarkandu. Zachovali sa mnohé budovy z Tímúrových čias, najmä mešity, domy náboženských združení a svätyne. Obdiv žnú hlavne pre obklady stien. Predtým než Perziu roku 1383 začlenil do svojej ríše, niekoľkokrát ju napadol. Iné územia, ktoré napádal a plienil, do tejto ríše zahrnuté neboli, napríklad Zlatá horda v južnom Rusku. Tímúra jeho výpravy priviedli do Indie, kde roku 1398 zničil Dillí, do Sýrie, kde vydrancoval Damask, do Iraku, kde roku 1401 dal do základov zničiť Bagdad, a do Malej Ázie - roku 1402 v bitke pri Ankare porazil a zajal osmanského sultána Bajazida I.

Posledná Tímúrova výprava mala smerovať do Číny, ale roku 1405 zomrel, práve keď sa chystal vyraziť ne čele svojich armád. Bol pochovaný vo veľkolepej hrobke Guri Mir v Samarkande. Keď bolo Tímúrovo telo roku 1941 exhumované, jeho pozostatky dokazovali telesnú chybu, ktorou si vyslúžil prezývku. V niektorých častiach Tímúrovej ríše sa udržali jeho nástupcovia - jeden z nich, Bábur, založil v 16. storočí Mongolskú ríšu v Indii.

Napriek vojenskému nadaniu nemal Tímúr Džingischánove konštruktívne vlastnosti, jeho krutosť však Džingischána podstatne prekonala. Obaja vykynožili státisíce ľudí a o Tímúrovi sa vraví, že mal pôžitok z utrpenia iných.