André Breton mu vo svojom Druhom manifeste surrealizmu vytkol, že opustil svoju umeleckú partiu v prospech nikdy nekončiacej partii šachu. Nemal celkom pravdu. Duchamp sa povedľa šachovej hry venoval príprave súboru 69 skorších diel v miniatúrnom prevedení. Trvalo 6 rokov kým sa mu podarilo obstarať a vyhotoviť celé toto miniatúrne múzeum. Keď Nemci obsadili Francúzsko, prepašoval Duchamp drahé reprodukcie na juh a ďalej do New Yorku, kde sa v roku 1942 trvalo usadil: V roku 1955 prijal americké občianstvo. Od tejto chvíle mohol zbierať plody svojej dlhoročnej činnosti.
Posledné prekvapenie pripravil Duchamp umeleckému svetu krátko po svojej smrti. Iba v roku 1969 vyšlo na známosť, že už 20 rokov pracoval na poslednom veldiele. Pozoruhodná je sama kompozícia celého artefaktu. K inštalácii svojho diela napísal autor celú brožúrku praktických rád, no umelecký výklad v nej nenájdeme. Lebo podľa Marcela Duchampa umenie bolo a vždy zostane nedefinované. .