Bol to dosť odvážny krok, ísť na turné po západnom pobreží, keď mali na konte len jeden singel a veľa ľudí ich ešte nepoznalo. Na prvé z koncertov prišlo len 5-6 ľudí, väčšinou hudobníci ktorí prišli skôr kvôli Sub Popu ako kapele. S kapelou bol aj Dylan Carlson: „Svojim spôsobom to bolo fiasko. Veľa vystúpení zrušili.“ Najviac ľudí prišlo, keď hrali ako predkapela Living Colour, kde hrali asi pre 400 ľudí a publikum ich vypískalo. Do Californie Nirvanu sprevádzalo sedem ľudí (Tracy, Amy Moonová, Joe Preston...) a nemali peniaze na jedlo, čo zarobili minuli na benzín. Prespávali u známych alebo v aute. 25.februára sa vrátili do Seattlu a hrali na Washingtonskej univerzite, kde prišlo asi 600 ľudí. Vystúpenie sa volalo „Štyri kapely za štyri doláre“ a hrali tam ešte Fluid, Skin Yard a Girl Trouble, no Nirvana z nich mala najväčší úspech. Na jar prišiel do kapely druhý gitarista Jason Everman, ktorý hral predtým v jednej skupine s Chadom a bol známy ako výborný gitarista. Kapele bol sympatický aj preto, že im už aj predtým požičal 600 dolárov, zaplatili tým náklady na výrobu Bleach, celý rozpočet albumu bol len 606,17 dolárov. Peniaze mu síce nevrátili, ale spomenuli ho na obale aj keď s nimi vôbec neskúšal a na albume nehraje. Už 4-členná Nirvana hrala 9.júna v divadle Moore v Seattli na festivale Lamefest, ktorý zorganizoval Sub Pop. Robili predkapelu Mudhoney a Tad. Počas hrania sa Kurtovi zaplietli vlasy do gitary, ale inak sa im darilo a ľudia si kupovali Bleach.Bleach recenzovala pre The Rocket Gillian Gaarová: „Nirvana sa potuluje od jedného konca trash metalového spektra k druhému, tu sa prikloní k štýlu garage grunge, tu k alternatívnemu zvuku alebo k uvrieskanému metalu a nakoniec nezostane verná ani jednému.“ Texty boli plné protikladov, mali temné a tvrdé ale aj viac popové melódie.Na obal použili Tracyinu fotku, ktorú vytlačili ako negatív. V rádiách boli najhranejšie: „Blew“, „School“, „Floyd The Barber“ a „Love Buzz“, aj keď celý album bol zaujímavý a pestrý. Deň po festivale kapela na poslednú chvíľu zaskakovala za Cat Butt v Portlande. Na vystúpenie sa s nimi viezol 18-ročný fanúšik Rob Kader, ktorý nevynechal ani jeden koncert Nirvany. Keď tam dorazili zistili, že lístky si kúpilo len 12 ľudí a to fanúšikovia Cat Butt. Rozhodli sa zmeniť repertoár pesničiek a po každej skladbe sa Roba pýtali, čo chce počuť a to hrali. Kader bol nadšený ale ostatné publikum reagovalo len na coververziu „Do You Love Me?“ od Kiss.

Koncom júna 1989 vyrazili Kristovou dodávkou na ďalšie turné. Mali ísť na dva mesiace po Spojených štátoch. Zobrali so sebou veľa tričiek s nápisom: „NIRVANA-HAJZLI, POVAĽAČI, HULIČI A SATANISTI.“, ktoré mali veľký úspech a vďaka ním mali peniaze na jedlo a benzín. Keďže nemali manažera, všetko organizoval Krist. Celú cestu šetrili, kde sa dalo, napr.ani nepúšťali klimatizáciu. Prvý koncert mali v San Franciscu, o dva dni hrali v obchode s nahrávkami Rhino Records v Los Angeles, kde mali na sklade len 5 kusov Bleach. Urobili rozhovor pre fanklubový časopis Flipside, ten článok im dosť pomohol aj napriek tomu, že Kurtove meno vytlačili ako „Kirk“. Ďalej mierili na východ do Texasu a na stredozápad a hrali pre čím ďalej menšie publikum, väčšinou sa zišlo len okolo 10 ľudí, ktorí by proste išli na hocijakú kapelu. „Na koncertoch sme sa neriadili ani tým, koľko tam prišlo ľudí,“ spomína Chad „ale skôr tým ohlasom. A veľa ľuďom sme sa podľa všetkého páčili.“ Počas turné väčšinou prespávali u známych alebo v dodávke na odpočívadle. Raz dorazili neskoro v noci do Washingtonu a zaparkovali dodávku pri benzínke. Bolo im v nej horúco a tak si ľahli na trávnik, mysleli si, že sú v obytnej štvrti, no keď sa na druhý deň ráno zobudili zistili, že prespali na trávnatom páse uprostred diaľnice. Aj keď šetrili ako mohli, stále mali finančné problémy. „Obyčajne sme stáli pred rozhodnutím kúpiť benzín alebo jedlo a museli sme si vybrať benzín“, hovorí Jason „Všetci sme to znášali celkom dobre ale Kurt to neznášal. On ani veľa nevydržal, hneď mu bolo zle. A potom nám z toho bolo nanič všetkým.“ Kurt mal už dlhšiu dobu žalúdočné problémy, aj keď žil asi najzdravšie z celej kapely, kvôli hlasu veľmi nepil a nefajčil. Keď dorazili do Jamaica Plain Massachusetts, ubytovali sa u fotografky J.J.Gonsonovej a jej priateľa Slugga z kapely Hullabaloo. V ten večer Nirvana hrala na Green Street Station. Kurt svoju gitaru rozbil, tak si ju so Sluggom vymenil za jeho, aby mohol hrať.

Ďalšie vystúpenie mali mať na študentskom večierku na MIT, ponúkli im tam viac ako hudobné kluby a peniaze potrebovali. Aj napriek tomu, že Kurt najprv odmietal hrať, odohrali výborný koncert. Krist počas neho rozobral nápis z kociek s menom toho študentského spolku a nahádzal ich do publika, ale domáci ho donútili ospravedlniť sa a kocky vrátiť namiesto. Diváci zo spolku boli Nirvanou aj tak očarení. V Massachusetts si raz Jason doviedol do bytu dievča, čo sa kapele nepáčilo a dosť sa tým u nich zhodil. Kurt a Jason spolu od začiatku nevychádzali najlepšie. Kurt tvrdil, že mu vadí keď Jason pohadzuje svojimi dlhými vlasmi počas koncertu, on vlastne robil to isté a raz mu povedal, nech napíše nejaké gitarové sólo, ale asi nebol spokojný a prestali sa spolu rozprávať. Skladby väčšinou písal Kurt, chcel mať všetko pod kontrolou. V New Yorku kapela hrala v Pyramid Clube pri príležitosti Nových hudobných stretnutí. Bol to úspešný koncert počas ktorého sa jeden opilec vyšplhal na pódium a reval do mikrofonu a kopal do aparatúry, tak ho Jason zhodil z pódia a chcel ho chytiť.Kurt chcel, aby Jason z kapely odišiel, ale nemal odvahu mu to povedať. Rozhodli sa že skončia turné, zrušili rozpis na dva týždne a odišli domov. Počas trojdňovej cesty sa ani nerozprávali. Nepovedali Jasonovi že má padáka, proste mu už nezavolali. V prvý augustový týždeň sa Nirvana s producentom Stevom Fiskom v štúdiu Music Source pustila do mixovania EP, ktorým chceli uviesť európske turné. Fisk hovorí, v akom stave bola ich aparatúra: „Mali také veľké bubny North a ten kopák držal pohromade len preto, že ho omotali dvoma izolepmi, toľkokrát ho predtým roztrhli. Zo srandy tomu bubnu hovorili Zvon Slobody.“ Namixovali „Been a Son“, „Stain“, „Even in His Youth“, „Polly“ a „Token Eastern Song“. Chceli aby to znelo viac rockovo a keď skončili, mali z toho naozaj dobrý pocit.

Koncom augusta Kurt s Markom Laneganom zo Screaming Trees založili akoby ešte jednu kapelu: Krist hral na basu a na bicie bubeník zo Screaming Trees Mark Pickerel. Začali spolu skúšať. Spájalo ich aj to, že všetci mali radi Leadbelly. Kurt a Krist chceli, aby sa volali „Lithium“ a Pickerel navrhoval „The Jury“, to meno im nakoniec zostalo. Namixovali „Ain’t It Shame“, „Gray Goose“ a „Where Did You Sleep Last Night?“, všetko od Leadbelly, ale nikdy to nedokončili. Nirvana musela dokončiť 2 týždne hrania na stredozápade. Keďže ich pesničky už hrali v rádiách, na koncerty chodilo viac ľudí a aj poznali ich piesne. Prvý-krát zarobili. Blech vyšlo aj vo Veľkej Británii a malo pozitívny ohlas. Sub Pop začal plánovať turné po Európe.  Na turné sa vydali spolu so skupinou Tad, na čele s Tadom Doylom, ktorý vážil takmer 150kg. Obe kapely mali tvrdú, ťažkú hudbu, aj vďaka tomu nazvali tuné „Heavier Than Heaven“ (Ťažšie ako nebo). Behom turné mali stihnúť 37 koncertov za 42 dní, tak cestovali v noci, aby to stihli. Raz hrali lepšie, napr. v Norwichi, kde si dav vynútil prídavok, niekedy sa im darilo menej, ako v Berlíne, kde si Kurt po 6 skladbách zničil gitaru a aj poskytovali veľa rozhovorov. Bleach sa dokonca dostalo do prvej desiatky hitov britských nezávislých hitparád. V Seattli sa prvý krát Nirvana dostala na titulnú stranu The Rocket. O pár dní na koncerte v Ríme, keď prišla na rad Nirvana, Kurt po 40 min[tach. hrania vyliezol na 9 metrovú hradbu reproduktorov a kričal: „Ja sa zabijem!“ Nakoniec zišiel dole a vystúpenie sa skončilo. Kurt sa dal dokopy a v Európe zahrali ešte 5 koncertov. Turné zakončili v Londýne na ďalšom Lamefeste. Vrátili sa do Ameriky a na Silvestra sa Krist oženil so Shelli. 19.januára 1990 mala Nirvana koncert, ktorý vstúpil do histórie. Konal sa na jednej farme za mestom a okrem nej tam hrali Melvins a Beat Happening. Kurt si na ruky nakreslil vpichy po ihlách, ale trochu to prehnal a začali sa šíriť fámy, že fetuje. Ďalší večer hrali Melvins a Nirvana v hale Legend v Tacome. Nirvana musela hranie asi tri-krát prerušiť kvôli divokým fanúšikom. Odohrali skvelý koncert a prišli sa na nich pozrieť aj Matt Lukin a Mark Arm z Mudhoney. V prvý februárový týždeň mala Nirvana turné po západnom pobreží.

Na deň sv.Valentína hrali spolu s Tad v San Franciscu, prišlo asi štyristo ľudí a koncert mal obrovský úspech. V Los Angeles kapela bývala u Jennifer Finchovej z L7, ktorá o nich povedala: „Pôsobili ako z cirkusového vystúpenia dánskej dogy s pudlom. Chad bol maličký, vlasy mal až po zadok a oči ako šelma. Kurt bol oproti Chadovi trochu vyšší, ale vlasy mal ako dlhú slamu. A potom Krist, ten je taký vysoký, že človek si ide zlomiť krk, keď sa mu pozerá do tváre.“ O tri týždne na to, ako sa vrátili späť do Olympie, ich čakalo ďalšie turné, počas ktorého sa mali zastaviť vo Wisconsine a nahrať pokračovanie Bleach. 20.marca sa kapela chystala nahrať videoklip s režisérom Jonom Snyderom, ale nevyšlo im to. O týždeň nato sa Nirvana vybrala na ďalšie turné. 2.apríla predstavili v Chicagu „In Bloom“. Ďalšiu noc strávili v aute, boli na ceste do Madisonu do štúdia Smart za producentom Butchom Vigom. Stihli nahrať 8 skladieb vrátane coververzie od Velvet Underground „Here She Comes Now“. Z toho, čo stihli nahrať, päť skladieb sa dostalo neskvôr na album Nevermind. Kurt chcel, aby sa nový album volal „Sheep“ = Stádo (narážka na masy ľudí, ktorí si kúpia ich najnovší album). Pár hodin po dokončení mixovania v Smarte, sa vydali na pokračovanie turné. V tom čase sa Kurt rozišiel s Tracy.
Späť na severozápad sa kapela vrátila koncom mája. Bolo jasné, že Chadove časy v kapele sa skončili. Kurt a Krist za ním prišli až na ostrov Bainbridge a povedali mu to. „Posledné tri roky som mal k tým chlapcom naozaj dosť blízko,“ spomína Chad „Prežili sme spolu peklo. Žili sme ako dobytok, v tesnej dodávke, a hrali zadarmo. Nemali sme žiadneho skvelého ani prachatého otca, čo by nás ťahal z problémov. Vedel som, že keď sa rozlúčime, tak ich už dlho neuvidím.“ Objali sa, rozlúčili, a Nirvana prišla o ďalšieho bubeníka.

Počas leta Kurt s Kristom nahrali na kazety demosnímky zo Smartu a poslali ich do Columbia Records a Warner Brothers. Nirvana si opäť robila manažéra sama, väčšinu finančných záležitostí vybavoval Krist, možno aj preto, lebo ako jediný v Nirvane mal maturitu na strednej škole. V máji 1990 prišiel od Sub Popu 30 stránkový návrh novej zmluvy, ktorý jednoznačne zvýhodňoval nahrávaciu spoločnosť. Kurt a Krist ju nechceli podpísať, pretože so Sub Popom už nechceli spolupracovať a obrátili sa na manažérku Soundgarden Susan Silverovú, ktorá im oznámila, že potrebujú právnika. Na Sub Pope im vraj vadilo, že Bleach nemalo žiadnu reklamu a nikdy im neposkytli prehľad predaných kópií. Dopočuli sa o uznávanom právnikovi Peterovi Paternovi a poprosili Susan, aby sa u neho prihovorila za kapelu. O dva dni sa stretli so Susan v Los Angeles, zoznámila ich s agentom Donom Mullerom a keďže Paterno na nich nemal čas, dala im kontakt na právnika Alana Mintza, kapela mu pripadala „naivná, ale ambiciózna“ a povedal, že Nirvana je určite „najzanedbanejšia kapela, aká mu kedy prišla do cesty“. Záujem o Nirvanu prejavil aj agent MCA Bret Hartman, zistil si Kurtove číslo a nechával mu odkazy. Keď sa z L.A. vrátili späť do Seattlu, Kurt a Krist zamierili rovno do štúdia a 11.júla nahrali v predstihu pre ďalšie anglické turné singel „Sliver“.Nahrávali s bubeníkom z Mudhoney Danom Petersom, ale bubeníka si stále hľadali.
V auguste sa Nirvana vydala na krátke turné po západnom pobreží, ako predkapela Sonic Youth s bubeníkom Daleom Croverom. Kapely si rozumeli a Thurston Moore s Kim Gordonovou zo Sonic Youth navrhli Nirvane stretnutie s vlastnou manažérskou firmou Gold Mountain. Turné dorazilo na severozápad a Nirvana bola stále obľúbenejšia. Tentoraz však Kurt nemohol po vystúpení rozbíjať bicie ako to robil pri Chadovi, lebo Crover mu povedal, že ho zmaľuje do modra ak sa jeho bicím niečo stane.

Crover sa musel vrátiť k Melvins, tak do Nirvany prišiel ako bubeník Dan Peters a začali plánovať turné po Anglicku. Peters hral v Nirvane prvý a posledný krát. 22.septembra na jednom koncerte Kurt a Krist objavili 21 ročného bubeníka Davea Grohla. Pochádzal z Virginie predtým hral v Scream a Dain Bramage. Grohla kapele dohodil Buzz Osborne a Kurt s Kristom konečne našli bubeníka, akého celé roky hľadali. Už o 20 dní Dave s Nirvanou prvý krát vystupoval. Bolo to v klube North Shore Surf v Olympii. Celé vystúpenie však mali technické problémy, vypadávali poistky, museli vypnúť polovicu zosilovačov a jediné osvetlenie zabezpečovali baterky v publiku. Dave trieskal do bicích tak silno, že rozbil malý bubienok. O týždeň vyrazili na turné po Anglicku, aby propagovali singel „Sliver“. Mali tam veľa fanúšikov, boli tam ešte známejší ako v štátoch. Po skončení turné sa vrátili domov a Dave sa presťahoval ku Kurtovi. Ten týždeň im spoločnosť MCA poslala letenky do Los Angeles a pozvala ich na stretnutie vo firme. Ubytovali ich v hoteli Sheraton Universal. Po príchode išiel Bret Hartman skontrolovať, či im nič nechýba. Našiel ich v hotelovej izbe pri pootvorenej chladničke, okolo nich sa váľali fľaštičky tvrdého alkoholu, tu sa s čestným barom pre hostí sa stretli prvý-krát. „Pochopil som“, hovorí Hartman „,že tí chlapci nemajú toľko skúseností, ako som si pôvodne myslel.“ Kurt a Krist si všimli, že vo firme na nich nikto nemá čas a dokonca si tam takmer nikto ani nevypočul Bleach. Aj prezident MCA sa ponáhľal na obed a kapele venoval len pár minút. Takto sa spolupráca s MCA skončila. Vrátili sa späť na severozápad. Dave s Kurtom mali podobný hodobný vkus, obidvaja mali radi Vaselines a do repertoáru Nirvany zaradili ich „Molly‘s Lips“. Niekedy v tom čase sa Kurt rozišiel s Tobi Vailovou a začal brať heroin. Krist a Dave sa o Kurta báli, zatajoval to pred nimi a heroin bral u kamarátov. Na doporučenie Thurstona Moora sa kapela skontaktovala s Gold Mountain Management, ktorú viedli Danny Goldberg a John Silva a nakoniec s nimi podpísali zmluvu.

25.novembra hrala Nirvana na Off Ramp v Seattli a prilákala veľa zástupcov nahrávacích spoločností: Columbiu, Capitolu, Slash, RCA a ďalších. V tom čase sa okolo Nirvany rozpútalo naozajstné šialenstvo. Zahrali 18 skladieb, z toho 12 ešte nevydaných. Koncert začali piesňou „Aneurysm“, ľudia pogovali a skákali na seba, až rozbili stropné žiarovky. „Hovorila som si, že ten koncert je perfektný“, spomína si Kim Thayilová zo Soundgarden „Hrali coververziu „Here She Comes Now“ od Velvet Underground, to bolo podľa mňa skvelé. A potom, keď som si vypočula „Lithium“, úplne ma to vzalo. Prišiel za mnou Ben, náš basgitarista, a hovorí: „Tak to je bomba. To je bomba do hitparády Top 40!“ Na konci vystúpenia sa Jeffovi Fensterovi z Charisma Records podarilo prehovoriť Nirvanu, aby s nimi podpísala zmluvu. Dohodli sa na 200 000 dolárov za album. Ale ešte pred vyhotovením zmluvy, kapela na poslednú chvíľu podpísala zmluvu s firmou Geffen Records DGC, mali schpné oddelenie propagácie, ktoré viedol Mark Kates. Táto zmluva im mala vyniesť 287 000 dolárov. Mintzovi sa podarilo Nirvanu zbaviť všetkých záväzkov voči Sub Popu. Vrámci zmluvy s Geffen mal Sub Pop dostať 75 000 dolárov a 2 percentá z predaja nasledujúcich dvoch albumov. vKapela ten rok zakončila silvestrovským koncertom v Satyricone v Portlande, vraj to bol obrovský trhák. Rok 1991 začal pre kapelu 3 hodinovou jazdou z Portlandu, lebo na druhý deň mali dohodnuté stretnutie v štúdiu. Dokončili „Aneurysm“ a znovu nahrali „Even in His Youth“. „Chceli zrealizovať pár nápadov“, hovorí producent tých skladieb Craig Montgomery „ale aparatúru mali v hroznom stave.“ Nirvana si v Tacome prenajala novú skúšobňu a denne tam trávila celé hodiny. Občas sa snažili Davea zoznamovať s ich staršími skladbami, ale väčšinou nacvičovali nové. V januári vyšiel u Sub Popu posledný sľúbený singel, živá nahrávka „Molly’s Lips“ od Vaselines. Spoločnosť nechala do drážky vyryť jediné slovo na rozlúčku: „Goodbye“. V marci absolvovali 4-denné turné po Kanade. Po návrate ďalej skúšali, producenta im zas začal robiť Butch Vig a dohodli sa, že nahrávať budú v štúdiu Sound City neďaleko Los Angeles. Výdaje mala nahradiť nahrávacia spoločnosť, aj keď sa odčítajú z peňazí pre Nirvanu. Na jednej skúške sa Krist a Dave pýtali Kurta , čo to je, keď začal hrať nový riff. Povedal im, že sa to volá „Smells Like Teen Spirit“. K názvu ho inšpirovali grafity Kathleen Hannyovej z Bikini Kill, keď mu na stenu napísala „Kurt Smells Like Teen Spirit“ (“Kurt vonia ako Teen Spirit”, Teen Spirit je vôňa, ktorú používala). Krista napadlo, že by mohli melódiu trochu spomaliť, Dave do toho pridal svoje bicie a nová skladba bola hotová.

Asi o tri týždne, 17.apríla, Nirvana hrala v hoteli O.K. v Seattli. Koncert zorganizoval Kurt, keď sa dopočul, že Mikey Nelson má veľa nezaplatených dopravných prestupkov a hrozí mu väzenie. Vystúpiť mali Bikini Kill a Fitz of Depression a výťažok z koncertu dostal Mikey. V ten istý večer bol usporiadaný aj večierok na počesť filmu Singles. Nirvana zahrala coververziu „Turnaround“ od Devo, „Wild Thing“ od Troggs a „D-7“ od Wipers. Na koniec zahrali „Smells Like Teen Spirit“, no Kurt z nej zaspieval len pár veršov. Pieseň mala niekoľko verzií, v jednej z prvých sa spieva:
„A denial and from strangers
A revival and from favours
Here we are now, we’re so famous
We‘re so stupid and from Vegas.
Come out and play, make up the rules
Have lots of fun, we know we‘ll lose.“
V inej verzii je veta:
„The finest day I ever had was when tomorrow never come.“
Nikto ju nepoznal, ale ľuďom sa páčila, bola úžasne energická.