Pelé, ako ho ľudia prezívali (vlastným menom Edson Arantes do Nascimento) bol najväčším športovcom 20. storočia vo všetkých ohľadoch. Spôsob akým sa dostal do futbalového sveta na najvyššej úrovni bol plný prekážok a strastí. Až keď som si prečítal životopis tohto neprekonateľného športovca, rozhodol som sa, že budem písať práve o ňom.
Edson Arantes do Nascimento sa narodil 23. 4. 1940 v brazílskom mestečku Trés Coracoes. V tej dobe ešte nik netušil aká osobnosť uzrela svetlo sveta. Keď ho otec zazrel po prvý krát, mimochodom profesionálny futbalista, povedal : „ z neho bude futbalista. Má na to nohy. ” On a jeho rodina patrili do najchudobnejších vrstiev, ktoré prežívali zo dňa na deň a mnohokrát nemali ani na základné potraviny. Vďaka otcovi, ktorý dostal ponuku hrať vo veľkom klube, sa postupom času začal Diko (prezývka v rodine) zaujímať o futbal. Sledoval zápasy svojho otca s veľkým nadšením, pretože jeho otec bol pre neho veľkým vzorom. Avšak otcova kariéra sa náhla skomplikovala, keď si poranil koleno. Otec mu venoval veľa času, aby ho naučil futbal - šport, ktorý pre oboch znamenal tak veľa. Ako malý chlapec často pomáhal svojim rodičom pri práci. Navštevovať školu sa rozhodol najmä preto, aby sa naučil čítať a mohol sledovať futbalové dianie v Brazílií aj z novín. Nezostávalo mu veľa času, no na futbal nikdy nezabudol a každý deň sa stretával s kamarátmi. Podmienky pre tento šport nemali ani zďaleka vyhovujúce, ale napriek tomu boli futbalu oddaní celým srdcom. Keď mal Dico osem rokov, kamaráti ho začali prezívať ” Pelé.
” Nikto nevie ako táto prezývka vznikla. Vždy keď sa Dico dotkol lopty, kričali na neho Turci “Pé – le.“. “Pe“ znamená v portugalčine „noha“ a „le“ v turečtine „hlupák“. Všetci si na túto prezývku zvykli a aj samotný Pelé, ktorý ju zo začiatku nenávidel, ju prijal. Postupom času sa mladý Pelé zdokonaľoval. Už v pätnástich rokoch zaujal svojou hrou klub Fc Santos, v ktorom neskôr pôsobil počas celej svojej futbalovej kariéry. Konečne mohol všetkým ukázať ako dokáže „maľovať“ s loptou. Darilo sa mu a aj napriek tomu, že nehral vo všetkých zápasoch. Na svojom konte mal najvyšší počet strelených gólov, aj keď patril k najmladším hráčom mužstva. V šestnástich rokoch sa stal najlepších hráčom v štáte Sao Paulo. Najčastejšie hral v roli stredného útočníka. Vtedy mu ani na um nezišlo, že by sa mohol dostať do reprezentačného mužstva Brazílie, pretože nemal mnoho skúsenosti. Ale opak bol pravdou. V jeden deň sedel Pelé doma pri rádiu a počúval športové správy. Hlásateľ práve začal čítať mená hráčov, ktorí sa dostanú do širšej nominácie do brazílskeho národného mužstva. Samozrejme nik a už vôbec nie sám Pelé neočakával, že aj jeho meno zaznie z úst hlásateľa. A predsa. Pelé prešiel tvrdým tréningom, ale vôbec mu to neprekážalo. Bol by urobil čokoľvek, len aby si mohol zahrať v reprezentačnom drese Brazílie. Očaril svojou hrou a najmä podstivým prístupom k tréningu vedúceho brazílskej delegácie Dr. Paula Machada de Carvalleho a dostal sa do národného mužstva, medzi ´´zlatých chlapcov´´.
Tak ich ľudia vtedy nazývali a preto od nich očakávali, že s prípravnými zápasmi nebudú mať žiadne problémy. Samozrejme tomu tak aj bolo a Pelé k tomu prispel svojim vynikajúcim výkonom. V zápase s Corinthians fauloval Pelého jeden z protihráčov a spôsobil mu vážne poranenie kolena. Jeho účasť na majstrovstvách sveta vo Švédsku boli v takejto situácií v nedohľadne. Vedenie ho upokojovalo, že do majstrovstiev je ešte dosť času na rehabilitáciu. Bolesť neustupovala a tak Pelé uvažoval o tom, že prenechá svoje miesto v reprezentácií niekomu inému. Aj tu sa ukázala veľkosť Pelého nielen ako športovca, ale aj ako človeka. Sám navrhol trénerovi, aby ho poslali domov, pretože nedopustí aby vďaka svojmu zranenie oslabil tím. V čase keď celý tím absolvoval tvrdé tréningy a prípravné zápasy sa doktor snažil Pelého koleno dať opäť dokopy. Po víťazstvách nad Rakúskom a Veľkou Britániou sa na listinu hráčov proti Sovietskeho zväzu dostal aj Pelé. Po víťazstve nad týmto mužstvom sa brazílska reprezentácia dostala do stredobodu pozornosti športového sveta. V štvrťfinálovom zápase , ktorý bol veľmi vyrovnaný, rozhodol Pelé svojim prvým gólom v drese reprezentácie. A tak sa Brazília predierala pomedzi konkurenciu. Po víťaznom zápase s Francúzskom stálo pred mužstvom už len finále so Švédskom v Stockholme. Súper začal lepšie, azda povzbudený krikom z tribún naplnených k prasknutiu domácimi fanúšikmi, ale mladé a veľmi talentované brazílske mužstvo sa nedalo zastrašiť a ukázalo celému svetu vyspelosť brazílskeho futbalu. Pelé sa ako sedemnásťročný stal majstrom sveta. Svojim nádherným gólom prispel do výsledkovej listiny a mal obrovskú radosť.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie