Narodil sa v Klenovci. Po maturite na gymnáziu Tisovci študoval slovenčinu a nemčinu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. V jeseni roku 1944 sa zúčastnil na bojoch SNP, po jeho potlačení bol začas väzňom fašistického koncentračného tábora. Po oslobodení sa stal redaktorom denníka Bojovník, pracoval ako tajomník sekcie Zväzu československých spisovateľov, redaktor Kultúrneho života, scenárista Československého štátneho filmu. Bol šéfredaktorom Slovenských pohľadov. Zastával aj významne funkcie ako poslanec Národného zhromaždenia a člen legislatívnych komisii a výborov. K týmto funkciám mu pribudlo aj vedenie Matice slovenskej.

Svojou bohatou prozaickou, literárnokritickou a esejistickou tvorbou sa Mináč zúčastňuje na prebojovaní socialistického ideálu spoločenského života a usiluje sa -prostredníctvom aktualizácie heroických chvíľ národa i peripetií vývinu v ďalších desaťročiach novej republiky-zasahovať priamo do súčasných myšlienkových procesov. Na začiatku autorovej literárnej práce je osobná -povstalecká-životná skúsenosť. Vychádza mu románový debut SMRŤ CHODÍ PO HORÁCH v ktorom sa otvorene a spontánne odrazili skúsenosti mladej inteligencie počas povstania. V rušnom draqmatickom a napínavom príbehu sa odvíjajú dve základné rozprávačské línie: prvou sú bojové osudy partizánskej skupiny, ktorá sa usiluje uniknúť z nemeckého ohrozenia, druhou svedectvo o utrpení partizána a neskôr väzňa gestapa Petra Lotára. Skupina partizánov, v ktorej je aj Ján Lotár, Pretrov brat a jeho milá Marta, sa pokúsi prepadnúť vlak a vyslobodiť z neho zajatcov. Dúfajú pritom , že medzi nimi nájdu strateného Petra. Akcia sa však nepodarí, naopak sami sa ocitnú v životnom nebezpečenstve. Popri sérii vyhrotených , rýchlo sa striedajúcich dejových momentov je však rozhodujúcou myšlienkovou rovinou pásmo intelektuálneho hodnotenia situácii , do kt. sa obaja bratia dostávajú. Ide o chvíle medzi životom a smrťou a postavy na ne reagujú- v podstate prirodzene- strachom, beznádejou, uvolnením pudu sebazáchovy a pasivitou. Túto reflexívnu psychologickú rovinu rozvinul Mináč aj v pokračovaní románu , ktoré vyšlo pod názvom VČERA A ZAJTRA. Dej sa odohráva už po skončení vojny, teda v čase, keď sa hrdinovia povstaleckých bojov vracajú k činorodej mierovej práci.

Obidva Mináčove romány sú dnes umeleckým dokumentom filozofického dozrievania inteligencie a celej spoločnosti v zložitom období zásadných zmien života národa v 40 rokoch.