V Anglicku vládol kráľ Richard Levie Srdce, ktorý však po sebe nezanechal žiadneho legitimného potomka. Preto anglický a normandský baróni sa začali rozhodovať medzi Jánom a Arturom. Ale v tom období to mala na starosti Jánova matka Eleanor, ktorá samozrejme rozhodla pre svojho syna - Jána. Ján sa stal kráľom, ale musel zaplatiť aj nemalú cenu VEXINU a EVREUX ( anglické územia vo Francúzku ) kráľovi Filipovi 2 Augustovi. Neskôr bolo zrušené Jánovo prvé manželstvo a oženil sa s Izabelou z ANGOULEMU, ktorá však bola zasnúbená s Hugom. Tým čo Ján vykonal mal Hugovi ponúknuť náležitú kompenzáciu, ale on to neurobil a Hugo sa obrátil v daných dôsledkoch na Filipa, ktorý v roku 1202 rozhodol:
„Všetky oblasti, ktoré má Ján ako léno francúzskeho kráľa prepadá korune.“
Čiže Ján postupne strácal všetky svoje územia a ešte svojim arogantným chovaním k barónom, stratil výhody ktoré získal tým že uniesol Artura. Teraz bol obvinený za vraždu svojho synovca. Ján priznal svoju porážku a stiahol sa do Anglicka a Filip obsadil všetky územia s výnimkou LA ROCHELLE a celého POITOU. Týmto si Ján vyslúžil prezývku Bezzemok.
Ján väčšinu svojej vlády strávil na pevnine - doma. Pripomínala sa mu však povinnosť získať svoje dedičstvo naspäť, ale Filip sa stal omnoho väčšou hrozbou. Ján sprísňoval zákony a ešte mal zlé vzťahy s cirkvou. Došlo k nezhodám a pápež Inocenc 3. uvalil v roku 1208 na Anglicko a Wales interdikt - to znamenalo pozastavenie všetkých cirkevných obradov. Bolo to na 6 rokov. V roku 1209 bol Ján exkomunikovaný. Ján sa týmto moc netrápil, ale začal sa až vtedy keď sa baróni proti nemu spikli a Filip chcel prekročiť prieliv Lamanš a vtedy si uvedomil, že je zraniteľný. Preto v roku 1213 prijal Anglicko, ako pápežské léno. Týmto si získal podporu pápeža v ďalších bojoch.
Ján viedol v roku 1214 výpravu do POITOU, ktorá bola úplne neúspešná a vyvolala vzbury v Anglicku. Na čele vzbúrencov bol väčšinou nespokojný príslušník kráľovskej rodiny, lenže Ján takého nikoho nemal, jediným kto ním mohol byť, bol syn Filipa - Ľudovít. Preto vzbura mala cieľ nového druhu: reformný program. V roku 1215 sa vzbúrenci zmocnil Londýna a prinútili Jána k priatiu podmienok.
Dokument pod názvom MAGNA CHARTA LIBERTATIS ( Veľká Listina Slobôd ):
-svojou formou pripomínala právnu zmluvu
-skladala sa z 61 odstavcov
-každý s nich hovorí o podrobnostiach feudálnej správy, mala zaistiť spravodlivú vládu pre
budúcnosť, lenže tieto podmienky sa obmedzovali len pre záujmy barónov.