Johanka z Arku životopis

Priviazaná ku kolu stála na rovenskom tržisku uprostred zmáhajúcich sa plameňov bezmála 20-ročná dievčina. Na vyholenej hlave mala papierovú mitru s francúzskym nápisom: ,,Kacírka, odpadlíčka od viery, modlárka“. Dokiaľ ju dym z horúceho dreva nezadusil, volala Jana Ježišovo meno a jej smrteľný zápas pohnal prizerajúcich k slzám. Keď jej telo zhorelo na popol, popravca zistil, že srdce jej oheň spáliť nedokázal.
Johanne la Pucelle alebo ,,Panna Jana“, ako si sama hovorila, či Jana z Arku, ako sa preslávila neskôr, sa narodila v roku 1412 alebo 1413 vo východofrancúzkej dedine Domrény. Roku 1429 odišla z domova, presvedčená vnútornými hlasmi, že je vyvolená vypudiť Angličanov z Francie a doviesť Dauphina, ktorý bol roku 1422 prehlásený kráľom Karolom VII, avšak nebol ním dosiaľ korunovaný.
Najprv namierila do Vavcouleurs, najbližšieho opevneného mesta. Tam dokázala presvedčiť kapitána posádky, aby jej sal koňa , meč a malú družinu. To bol jeden z prvých príkladov, keď Jana uplatnila svoju bezmála zázračnú presvedčovaciu schopnosť, v ktorej jej stúpenci videli dôkaz o jej božskom poslaní, jej odporcovia potom dôkaz toho, že je spriahnutá so zlými duchmi. Kráľ so svojím vojskom bol tou dobou, vo februári 1429, v Chinone, južne od Loiry. Jana ho tam vyhľadala a presvedčila, že ju posiela Boh, aby zachránila a zjednotila Franciu. Pohnala ho k tomu, aby ju vyslal na pomoc mestu Orleáns, 160 km na východ od Chinonu, ktorý 5 mesiacov obliehali Angličania. Jana sa vyhla prstencu anglických opevnení západne a južne od Orleánsku a 29. apríla do obkľúčeného mesta dorazila s vojskami a zásobami v budúcich 10- tich dňoch viedla pred mestskými hradbami skvelú vojenskú operáciu. Aj keď bola vážne postrelená do krku šípom, bojovala ďalej a nakoniec sa jej podarilo Francúzov zhromaždiť k záverečnej proti obrane. Ďalší deň Angličania obliehanie ukončili. Francúzi postupovali a dobývali jedno mesto po druhom. Jana videla, že cesta k jej cieľu -korunovácii Karola VII v Remešskej katedrále -je voľná. Katedrála síce ležala v hĺbke anglického územia, bola však tradičnom dejiskom korunovácie francúzskych kráľov. Karol do Remeše vstúpil 16. júla. Ďalší deň už slávnostne niesli fľaštičku s posvätným olejom, uchovávaným v opátstve sv. Remigia, ulicami mesta do Katedrály.

Historickú korunu francúzskych kráľov síce odviezli do bezpečia, avšak obrad korunovácie a pomazanie Karola VII bol podľa jedného zo svedkov ,, aj tak slávnostný a práve tak dokonale pripravený ako keby na jeho prípravu bol celý rok“. Po korunovácií Jana pred Karolom pokľakla a povedala mu: ,, Ty si skutočný kráľ, tebe náleží francúzske kráľovstvo“. O 14 dní neskôr, keď už mal Karol svoj nárok na trón posilnený korunováciou, ustúpil k Loire. Janu už nepotreboval a pretože bol pragmatik, ponechal ju jej osudu. Koncom augusta uzavrel mier s vojvodom Burgundským, spojencom Angličanov od roku 1419, keď sa Burgundsko odtrhlo od francúzskej koruny. Kľud zbraní mal trvať do Vianoc. Behom nasledujúceho mesiaca Karol armádu rozpustil a Jane zostalo len toľko vojakov, koľko len kúzlom svojho mena dokázala zhromaždiť. V zime Jana svojich žoldnierov len do príležitostných bojov. Jej vojenská dráha došla do postupného konca, keď bola v máji 1430 zajatá pri výpade z mesta Lompiégne na pol ceste medzi Remešom a Rovenom. Jeden burgundský lukostrelec ju chytil za zlatú tuniku a stiahol z koňa, vzápätí ju dal svojmu pánovi a ten ju za 10 tisíc zlatých predal Angličanom. Najprv ju vozili z jedného väzenia do druhého. Začiatkom roku 1431 ju dopravili do Roveni, anglického hlavného stanu na území Francie. Tam bola uprostred nepriateľov, v rade verejných vypočúvaná a súdená inkozekvetným súdom, ktorý bol zložený z najmenej 50 -tich sudcov a odsúdená za kacírstvo a čarodejníctvo. Janini žalobcovia tvrdili, že jej vnútorné hlasy nepochádzali od Boha, ale od diabla, že sa svojím mužským odevom prehrešuje proti starozákonnému zákazu, že: ,,Žena na seba nevezme, čo patrí mužovi“ a že také nadprirodzené schopnosti môže mať len čarodejnica. Potom bola vo svojej cele podrobovaná krížovému výsluchu. Požiadala, aby o jej slovách a skutkoch povedali pápežovi, súd to však zamietol a pohrozil, že ju vydá anglickej justícií.
Vo chvíli zúfalstva Jana svoje tvrdenie, že ju vedie Boh, odvolala a súhlasila, že sa bude zase obliekať ako žena. Ale o pár dní neskôr však stratenú odvahu znovu našla a svoje odvolanie vzala späť. Sudcovia ju predali Angličanom a tí ju odsúdili, upálili na hranici a jej popol rozptýlili do rieky Seina. .