Marcus Tullius Cicero je považovaný za najväčšiu osobnosť antického rečníctva a jeho osobnosť je významná rovnako pre jeho prínos v literatúre a politike rímského štátu na konci republiky. Cicero sa narodil 3.januára roku 106 pred n.l. pri Arpine ako syn malomestského aristokrata. Prvé vzdelanie dostal Cicero v rodnom mestečku, ďalšie jeho kroky za vzdelaním viedli do Ríma. Tu študoval predovšetkým rečníctvo a pošťastilo sa mu stretnúť sa s vynikajúcimi rečníkmi Markom Antoniom a Liciniom Crassom, ktorí ho podporovali v snahe stať sa rečníkom. Mladý Cicero poznával taktiež divadlo a zoznámil sa s niekoľkými osobnosťami rímskej a gréckej drámy, dosiahol i výborné právnické vzdelanie vďaka svojej spolupráci so Scaevolom a neskôr jeho synovcom. Vo filozofii bol žiakom stoika Diodota a akademika Filóna z Larissy. Cicero začal pomerne skoro kvôli zdokonaleniu svojho jazyka prekladať grécke texty, z ktorých niekoľko sa nám zachovalo dodnes. Rečník nežil v ľahkej dobe, ako vojak bojoval vo vojne so spojencami, jeho mladosť spadá do obdobia vojny medzi Sullom a Mariom. Práve v dobe Sullovej diktatúry sa Cicero po prvýkrát začal angažovať v súdnych sporoch, najprv drobných, neskôr i hrdelných.

V roku 79 sa preslávil svojou obhajobou krivo obvineného Sexta Roscia. V tom istom roku bol nútený opustiť Rím kvôli zdravotným problémom spôsobenými veľkým vypätím. Lekári mu doporučili ukončiť započatú rečnícku dráhu, ale Cicero to odmietol a miesto toho odišiel zdokonaliť sám seba do Grécka a Malej Ázie. Najprv zostal 6 mesiacov v Aténach, potom prešiel i Malú Áziu, kde sa stretol so všetkými najlepšími rétorikmi tej doby. Nakoniec odcestoval na Rhodos, kde ho rétorik Apollonios Molon získal pre tamojšie učenie. Cicero sa vrátil do Ríma roku 77 pred n.l., ako sám napísal, celý pozmenený. Čoskoro sa oženil, vzal si Tarentiu, ktorá často vystupuje v jeho listoch. Rok 76 pre neho znamenal úrad kvestorský. Po ukončení tohoto jednoročného úradu sa stal členom senátu. Roku 70 sa stáva aedilom kurulským. Tento rok je i inak významný pre Cicera - proces s Verrom, ktorý sa dopustil vydieračstva na Sicílii, a ktorý bol odsúdený predovšetkým vďaka Cicerovi a jeho reči, znamenal to, že bol 35-ročný rečník považovaný za najlepšieho vo svojom obore v Ríme. O rok neskôr je Cicero zvolený opäť za aedila, tento krát v Ríme. Konečne roku 67 pred n.l. sa stáva prétorom a podporuje zvolenie Pompeia za veliteľa s mimoriadnou právomocou proti kráľovi Mithridatovi. Roku 64 sa Cicero stáva jedným z dvoch najvyšších úradníkov v impériu - konzulom a to i napriek silnej opozícii zo strany Catilina.

Potom vo svojej funkcii potlačil povstanie vyššie zmieneného a zaviazal si tak mesto. Avšak príbuzní popravených mali svoje politické styky na začínajúci prvý triumvirát, ktorý zariadil Cicerov politický pád. Ten prišiel definitívne v apríli roku 58, kedy bol Cicero úradne vyhostený a odišiel do Thessaloník. Tu nezostal dlho, pretože politické zmeny viedli k povoleniu k návratu zo dňa 4.8.57 pred n.l. Cicero sa vrátil i do politiky, ale už nezískal starý vplyv. V roku 51 pred n.l. sa stal Cicero správcom nekľudnej a vojnou ohrozenej provincie Kilikie. Tu si počínal zdatne a získal si i vojenské zásluhy. Na konci roku 50 pred n.l. sa Cicero vrátil do Ríma, kde sa všetko pripravovalo na vypuknutie občianskej vojny. Cicero váhal, ale nakoniec si vybral stranu Pompeiovu. Neurobil dobre. Po porážke Pompeia pri Pharsale (Cicero sa bitky nezúčastnil) mu republikáni ponúkali velenie loďstvu, ale Cicero odmietol a vydal sa späť do Itálie, kde dúfal v Caesarovu milosť. Tú skutočne dostal v roku 47 pred n.l., i keď až po roku čakania. V tejto dobe si tiež znepriatelil Marca Antonia. Cicero sa uchýlil do súkromia, kde pestoval filozofiu a písal knihy s veľkou vytrvalosťou. Takmer nevystupoval na verejnosti, iba ak chcel zachrániť niektorého zo svojich priateľov. Toto obdobie jeho života sa skončilo smrťou Caesara 15.3.44 pred n.l. Cicero s ňou súhlasil a dokonca bol potešený smrťou diktátora, ale už čoskoro si uvedomil, že jeho miesto začína zaujímať Marcus Antonius. Viac ako šesťdesiatročný Cicero vytiahol do boja proti Antoniovi, ale ten sa ukázal ako silnejší a nechal svojho protivníka zavraždiť. Stalo sa to na pobreží pri Caiete dňa 7.decembra 43 pred n.l. Jeho ruka a hlava (alebo možno len jazyk), symboly rečníctva, boli poslané do Ríma a vystavené.