13. júla 100 p.n.l. – 44 p.n.l. Gaius Julius Caesar – (45-44 p.n.l.) - prvý neoficiálny rímsky cisár. Pri svojej vláde sa opieral o vojsko.Bol tiež politik , spisovateľ a rečník . Z rodinnej tradície patril k populárom , ale pochádzal zo staropatrícijského rodu. Keďže optimáti a populári práve medzi sebou bojovali Sulla ho chcel dať zavraždiť. Až na príhovor jeho vplyvných príbuzných ho Sulla nechal na pokoji. Pri tejto príležitosti údajne prehlásil: „Doprajem vám víťazstvo a nech je po vašom , ale vedzte, že ten, po koho záchrane tak usilovne túžite, časom , pripraví skazu. Najhoršie pre Sullu bolo, že sa Caesar oženil s Corneliou, ktorá bola dcérou Cinna, významného predstaviteľa populárov. Chcel, aby sa rozviedli, ale Caesar odmietol a ušiel z Ríma . Počiatky kariéry Ako 19 ročný sa pripojil k východným légiám a bojoval proti Mothridatovi a pirátom. Pláva do Bithýnie ku kráľovi Níkodémovi.

(Tu má pôvod podozrenie, že s ním mal homosexuálne styky.) Na ostrove Farmakúzy ho zajali piráti a žiadali od neho výkupné on sa smial a ponúkol im trojnásobok. Poslal svojich ľudí do okolitých miest aby zohnali peniaze . Na ostrove rozkazoval a vôbec si nechcel pripustiť , že je ich zajatcom. Hral sa a cvičil s nimi. Skladal básne a príhovory a piráti sa stali jeho nedobrovoľnými poslucháčmi . Keď ho nepočúvali vyhrážal sa im že ich dá ukrižovať. Piráti sa iba smiali. Keď zaplatil výkupné a pustili ho , prenasledoval ich a dal ich naozaj ukrižovať. Neskôr odišiel na ostrov Rhodos , aby sa zdokonalil v rečníckom umení pre ktoré mal veľký talent. Politická kariéra Robil všetko pre to aby si získal široké vrstvy ľudí .(súdne obhajoby , hostiny, prejavy na pohreboch ...) Veľmi rýchlo stúpa a dostáva sa na vrchol kariéry. V roku 59 sa stal konzulom. Stal sa zakladateľom prvých novín na svete . Denná správa o jednaní v senáte. Podľa rímskej tradície mal konzul, ktorému vypršalo volebné obdobie, nárok na správu niektorej provincie. Caesar si vybral Galiu. Slobodná, Rímom ešte nepodrobená Galia v tej dobe predstavovala časť Francúzska., Belgicka, časť Holandska, Švajčiarska a Nemecka na západ od Rýnu. Caesarova smrť Caesar ako by bol tušil, že mu zostáva málo času .

Hnal sa nielen za slávou ale aj za novými činmi. Stále mu však nestačilo čo už dosiahol a snažil sa o nové úspechy. Osudným sa mu stal pobyt v Egypte . Učarovala mu Kleopatra a tiež kráľovský trón. V Ríme sa začalo hovoriť o tom že chce urobiť hlavným mestom Rímskej ríše Alexandriu .Všetky tieto útoky vyvrcholili 15. mája 44 p.n.l. vraždou. Bol zabitý pred senátom .Medzi vrahmi bol Brutus jeho „priateľ“. A skutočný priateľ Marcus Antonius , ktorý sa mu snažil pomôcť , ale sám bol zranený a Caesara sa mu zachrániť nepodarilo. Atentát bol spáchaný pod zámienkou záchrany republiky . Ale práve po jeho smrti republika definitívne padla . Po troch dňoch sa konal jeho pohreb , kde si zhromaždené davy vypočuli Antoniovu smútočnú reč a jeho záveť. Všetci sa čudovali , že značnú časť svojho majetku zanechal svojím vrahom , ale tiež pamätal aj na rímsky ľud a daroval mu svoje záhrady na pravom brehu Tibery. Caesar – nebol jednoduchou osobnosťou . Záleží na tom z akého pohľadu sa na neho pozeráme. Bol milovaný a zároveň nenávidený.