Hoci sa tento Francúz s nepravým šľachtickým titulom narodil pred dvesto rokmi a jeho 97 románov, ktoré zaradil do ľudskej komédie vychádzalo v rokoch 1829–1849, posolstvo ukryté v týchto knihách, je stále aktuálne. Tento prozaik francúzskeho kritického realizmu pochádzal z rodiny vidieckeho obchodníka v stredofrancúzskom meste Tours. Najskôr študoval právo a pracoval v notárskej kancelárii, chcel byť však slávny a finančne nezávislý, rozhodol sa stať spisovateľom. Spočiatku, aby sa uživil, písal brakovú literatúru, tzv. čierne romány. Po desiatich rokoch anonymného písania, vytvoril historický román Vzbúrenci, ktorý bol zároveň prvým v rozsiahlom dokumente doby nazvanom ľudská komédia.
Z plánovaných 137 stačil napísať 97 kníh, ktoré rozdelil do troch cyklov: Štúdie mravov, Filozofické štúdie a Analytické štúdie, pričom jadro Ľudskej komédie tvorí voľná trilógia Otec Goriot, Stratené ilúzie a Lesk a bieda kurtizán. Z ďalších významných možno spomenúť aspoň Eugéniu Grandetovú Bratranca Ponsa, Sesternicu Betu, Šagrénovu kožu. Literárni historici hovoria o tom, že najlepšou postavou vlastných románov mohol byť práve on, pretože Balzac nebol nijakým mravokárcom či moralistom, ale písal o vlastných životných skúsenostiach. Predsa však celý život ostal „tučným mužom s dušou dieťaťa“, zajedal vraj lásku, strach, ctižiadostivosť, jednoducho, zajedal všetko. Na jeho písacom stole trónil sádrový Napoleon, do ktorého podstavca Balzac vyryl – Čo sa nepodarilo jeho zbrani, to som ja chcel dosiahnuť perom. Bol posadnutý prácou a žil, takpovediac na úver. Pracoval tvrdo a poslušne ako vojak. Do postele chodil zavčasu a skoro ráno ho museli zobudiť, písal do ôsmej hodiny, hodinu spal a tvoril ďalej až do večera. Pri tomto tempe pil denne až päťdesiat šálok kávy, aby sa udržal v potrebnej bdelosti. Špekuloval s požičanými peniazmi, pričom starú dlžobu vždy pokrýval novou a tak to išlo dookola. V devätnástich sa rozhodol, že bude bohatý, o desať rokov sa schovával pred veriteľmi, kde sa len dalo.
Slepo sa zamiloval do grófky Evy Hanskej, rozišli sa (hoci ona bola stále vydatá), písal jej roztúžené listy a ona sa po smrti manžela rozhodla za Balzaca vydať, až keď zistila, aký je beznádejne chorý, ako sa hovorí, z dôvodov zištných, ergo, pre peniaze. Zomrel roku 1850 po návrate zo sobáša na Ukrajine a madame potom žila aj s milencom za príjmy z jeho kníh ešte celé desaťročia. Veľký spisovateľ Honoré de Balzac umrel na nenaplnenú túžbu po láske. Vytvoril novú románovú formu – balzacovský, dnes už tradičný román, kladie dôraz na zaujímavú fabulu, detailne ju rozvíja, postavy komponuje podľa reálnych vzorov a vytvára erbové typy. Nie je bez zaujímavosti fakt, že aj F. M. Dostojevskij, prvý psychológ svetovej literatúry začal práve prekladom preslávenej Eugénie Grandetovej. Honoré de Balzac vytvoril pozoruhodné dielo, ľudskú komédiu, v ktorej vystupuje 2 472 postáv s vlastným životom, ľúbostnými dobrodružstvami, chorobami, intrigami, všetkými dobrými i zlými vlastnosťami. Do koľkých cyklov a pod akými názvami rozdelil spisovateľ Ľudskú komédiu?
