August Horislav Škultéty sa narodil roku 1819 vo Veľkom Krtíši. Po štúdiách na lýceu v Banskej Štiavnica a Kežmarku študoval tri roky teológiu na ev. lýceu v Bratislave. Bol žiakom Ľudovíta Štúra. Počas jeho neprítomnosti bol v rokoch 1839 – 1841 namestník profesora Palkoviča na Katedre reči a literatúry. Do roku 1848 bol kaplán u Pavla Jozeffyho, vysokého cirkevného hodnostára, v Tisovci. Ďalšie dva roky pôsobil ako farár v Dlhej Vsi a potom dvanásť rokov v Rožlovej.V rokoch 1862 – 1874 bol profesor a riaditeľ slovenského ev. patronátneho gymnázia v Revúcej, ktoré počas jeho pôsobenia navštevoval aj Martin Kukučín. Rok žil u Š. M. Daxnera v Tisovci a v rokoch 1875 – 1891 bol farár v Kraskove, kde v roku 1892 aj zomrel. Augast Horislav Škultéty bol jeden z významných predstaviteľov slov. emancipačného hnutia v 19. storočí.

R. 1836 vstúpil do Spoločnosti česko – slovenskej v Bratislave a bol aj popredným členom Tatrína. V revolučných rokoch 1848 – 1849 bol zatknutý a vyšetrovaný štatariálnym súdom v Plešivci. Významný je jeho podiel na rozvoji školstva a pedagogiky. Už v Bratislave sa výrazne pričinil o rozvoj Slovenského ústavu, zúčastnil sa na zápasoch gemerského ev. seniorátu o práva slovenskej reči a ev. cirkvi na strdných a vyšších ev. školách, ktoré roku 1862 vyústili do založenia slov. gymnázia a učiteľského seminára v Revúcej. Gymnázium sa pod jeho vedením stalo uzávaným centrom slov. národného vzdelávania, čo vyvolalo útoky maďarizačnej školskej politiky, ktoré postupne silneli a roku 1874 vyvrcholili zrušením gymnázia. O svojom účinkovaní na pôde gymnázia vydal významný spis Pamäti slovenského ev. gymnázia ... vo Veľkej Revúcej. Augast Horislav Škultéty je autorom 14 učebníc (všetky ostali v rokopise), podľa ktorých učil slovenský jazyk a literatúru, svetové,uhorské i národné dejiny a náboženstvo. Svoju pôvodnú tvorbu participoval na rozvoji slovenskej literatúry, zvlášť pre deti a mládež. Ako jeden z prvých štúrovcov uverejnil knižne básnickú zbierku Basně (1840), s Jonatanom Dobroslavom Čipkom vydal dva zväzky zábavníka Zornička (1846 – 1847), ktoré vyšli vo viacerých vydaniach a knižných výberoch. Napísal aj protialkohlický spis Beda a rata, zbieral a publikoval slov. ľudovú tvorbu, z ktorej čerpali aj J. Francisci a Pavol Dobšinský pri vydávaní slov. ľudových rozprávok.