Milan Rúfus prekladá aj poéziu z cudzích jazykov Puškina, Lermontova, Jesenina, Hrubína, Šaldu, Kunderu, Seiferta, Ibsena a Martího.

Z jeho tvorby pre deti sú známe napríklad: Kniha rozprávok (1975), Sobotné večery (1979), Studnička (1986), Tiché papradie (1990), Modlitbičky (1992), Lupienky z jabloní (1993), Nové modlitbičky (1994), či Pamätníček (1995). Napísal aj niekoľko esejí : Človek, čas a tvorba (1968), O literatúre (1974), Epištoly staré a nové (1996), Život básne a báseň života (2002) a iné.

Za svoje dielo dostal Milan Rúfus množstvo ocenení. Okrem iných v roku 1995 Rad Ľudovíta Štúra I. triedy, v roku 1996 Cenu Jozefa Cígera-Hronského, v roku 1997 Medailu sv. Gorazda a na Svetovom kongrese básnikov mu v auguste 1998 v Bratislave udelili čestný doktorát literatúry. Získal viackrát ocenenia Slovenského spolku spisovateľov, Cenu Tatra banky (2000), Cenu vydavateľstva Slovenský spisovateľ (2001) a ceny, ktoré udeľuje VÚB.

V marci 2001 navrhol Spolok slovenských spisovateľov Milana Rúfusa na udelenie Nobelovej ceny za literatúru vzhľadom k tomu, že majster Rúfus patrí medzi najvýraznejšie osobnosti slovenskej poézie v moderných dejinách slovenského národa. Ešte v tom istom mesiaci sa uskutočnil v Londýne v rámci 31. medzinárodného veľtrhu seminár o diele Milana Rúfusa, na ktorom informovali britských odborníkov o slovenskom kandidátovi na Nobelovu cenu. Je aj nositeľom Ceny primátora Bratislavy (2003) za celoživotné jedinečné literárne dielo.

Prezident SR Rudolf Schuster udelil 10. decembra 2003 Milanovi Rúfusovi pri príležitosti jeho 75. narodenín ocenenie Kríž prezidenta SR I. stupňa za trvalý prínos k rozvoju slovenskej literatúry.

Milanovi Rúfusovi udelili v apríli 2004 jednu z dvoch výročných cien vydavateľstva Slovenský spisovateľ za pôvodné dielo vďaka básnickej zbierke básní Čakanka, za ktorú získal v júni 2004 aj cenu Literárneho fondu.

Autorovi 6. júna 2005 odovzdal minister financií Ivan Mikloš poverený vedením rezortu kultúry cenu ministra kultúry SR.