Dionýz Štúr životopis

Meno Dionýza Štúra sa v druhej polovici 19. stor. stalo vo vedeckých prírodovedných kruhoch svetoznámym a odvtedy jeho sláva neuhasla. Dionýz Štúr ako prírodovedec so širokým rozhľadom položil základy novému výskumu v geológii, fytopaleontológii a botanike v strednej Európe. Jeho diela sú základným kameňom, na ktorom vedci budujú ďalší rozvoj vedy a z ktorého pri svojich prácach čerpajú. Pre Slovensko sú významné najmä tie jeho práce, ktoré sa týkajú geológie Západných Karpát, potom práce paleontologické, fytogeografické a botanické všeobecného významu.
Život a dielo Dionýza Štúra

Dionýz Štúr sa narodil roku 1827 v Beckove ako syn učiteľa. Do strednej školy chodil v Modre, potom študoval na lýceu v Bratislave. Roku 1844 sa zapísal na viedenskú polytechniku, kde navštevoval prednášky z matematiky, fyziky a chémie. Pod vplyvom prednášok významného mineralóga prof. Viliama Haidingera a botanika prof. Endlichera ho zaujali prírodné vedy, ktoré rozhodli o jeho ďalšej životnej dráhe. Roku 1846 vstúpil do zamestnania do múzea c. k. Dvornej komory pre mincovníctvo a baníctvo, kde bol riaditeľom prof. Haidinger. Roku 1847 dostal Štúr štipendium na Banskú akadémiu v Banskej Štiavnici, kde študoval baníctvo a geológiu. Po absolvovaní Banskej akadémie po troch rokoch sa znovu vracia do Viedne. Roku 1849 bol vo Viedni založený Ríšsky geologický ústav, ktorého prvý riaditeľ prof. Haidinger povolal do ústavu roku 1850 aj Dionýza Štúra, pretože vynikal veľkým nadaním, pracovitosťou a láskou k prírodným vedám. Prvou úlohou Ríšskeho geologického ústavu v tom čase bolo prehľadné geologické mapovanie celej bývalej Rakúsko-uhorskej monarchie. Na splnení tejto úlohy má D. Štúr veľký podiel. Robil geologický výskum v rozličných krajinách bývalého Rakúsko-Uhorska, a to v Alpách, v severovýchodnom Taliansku, v Dalmácii, na Slovensku, v Čechách, v Sedmohradsku, v Haliči atd. Pre nás najdôležitejšími prácami sú tie, ktoré sa týkajú Slovenska. Nimi položil pevné základy geológii Západných Karpát. Hlavnými jeho dielami o Západných Karpatoch sú práce o geológii povodia Váhu a Nitry, o geológii horného Považia a Pohronia a o geológii Spišsko-gemerského Rudohoria [Geologische Übersichtsaufnahme des Wassergebietes der Waag und Neutra (1860), Bericht über die geologische Aufnahme im oberen Waag und Granthale (1868), Bericht über die geologische Aufnahme der Umgebungen von Schmöllnitz und Göllnitz (1869)]. Vedecká činnosť D.

Štúra spadá do troch vedných odborov, a to geológie, fytopaleontalógie a botaniky. O svojich výskumoch napísal veľa rozsiahlych vedeckých prác, ktorými sa uviedol do zoznmu geológov svetového významu. Za svoje vedecké výsledky a húževnatú prácu sa mu dostalo uznania už za života. Bol vyznamenaný viacerými vysokými radmi, členstvom mnohých akadémií vied ako aj prírodovedeckých spoločností európskych štátov a pod. Roku 1885 ho menovali riaditeľom Ríšskeho geologického ústavu vo Viedni. Túto funkciu zastával až do roku 1892, teda až kým odišiel do výslužby. Dňa 9. októbra 1893 po viacročnej srdcovej chorobe prestalo biť srdce slávneho geológa, verného syna slovenského národa, Dionýza Štúra.

Štátny geologický ústav Dionýza Štúra zabezpečuje geologický výskum a prieskum územia Slovenskej republiky, tvorí informačný systém v geológii, registruje a eviduje činnosti súvisiace s výkonom geologických prác, zhromažďuje, eviduje a sprístupňuje výsledky geologických prác vykonávaných na území Slovenskej republiky, vykonáva funkciu ústrednej geologickej knižnice, vydáva a predáva geologické mapy a odborné geologické publikácie.
Štátny geologický ústav Dionýza Štúra priamo nadväzuje na tradície Štátneho geologického ústavu založeného v roku 1940 (neskôr Slovenského ústredného ústavu geologického, Geologického ústavu Dionýza Štúra a Geologickej služby Slovenskej republiky).
Štátny geologický ústav Dionýza Štúra je samostatná príspevková organizácia, rezortný vedecko-výskumný ústav Ministerstva životného prostredia. Sídlo Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra - Mlynská dolina v Bratislave.