Mikuláš Schneider Trnavský životopis

Mikuláš Schneider – Trnavský patrí medzi veľké zjavy našej kultúry najmä v období medzi dvoma vojnami. Jeho rodným mestom bola Trnava a jeho život a dielo sa viaže okrem Trnavy v Budapešti, vo Viedni a v Prahe. Jeho rodičia: Mikuláš a Mária mali štyri deti: Teréziu, Antona, Mikuláša a Irmu. Mikuláš bol od detstva veselý a živý. Z ľudovej školy prešiel najprv na meštiansku školu a len potom prestúpil na gymnázium, ktoré bolo v tomto období jedno z najväčších v bývalom Uhorsku, kde aj maturoval ale nezmaturoval. Žil v stálom nedorozumení s profesormi. Jeho hudobný talent učitelia prehliadali alebo priam negovali. So svojím bratom Antonom chodieval spievať do chlapčenského zboru k jezuitom. Celá rodina bola hudobne nadaná po otcovi. V škole si ho nakoniec všimol 1 profesor. Stal sa gymnaziálnym organistom a tu bol krok k dirigovaniu a ku kompozičným pokusom pre organ a pre chrámovú hudbu. Spoločne hrával s maďarským skladateľom Zoltánom Kodályom na trnavskom vyššom gymnáziu, kde sa formoval jeho intelekt, duševný, morálny a najmä umelecký profil. V r. 1900 odchádza i napriek neúspechu pri záverečných skúškach spolu s Kodályom na Kráľovskú hudobnú akadémiu do Budapešti aby sa tu venoval štúdiu hudby. Tam sa rozhodol študovať kompozíciu u Koesslera avšak prvý ročník ani nedokončil, pretože sa chystal na maturitnú skúšku v júni v Bratislave. Ďalšie dva roky študuje vo Viedni na Konzervatóriu pre hudbu a výtvarné umenie u profesora Paula Grädenera a končí s výborným prospechom. Tam študoval klavír organ a kompozíciu. Vo Viedni boli jeho prvé hudobné začiatky. Skladal svoje prvé slovenské skladby. Jeho účinkovanie vo Viedni zaujalo nielen Slovákov, ale i českých umelcov, ktorí mu radili aby šiel zavŕšiť štúdium do Prahy. Dal si povedať a šiel. Kompozíciu študoval u Steckera a organ u J. Kličku. Veľmi ho vtedy postihla smrť A. Dvořáka, ktorého obdivoval a dúfal, že sa dostane do jeho triedy. Ako pohotový klavirista i huslista čoskoro sa stal jedným z najobľúbenejších príslušníkov spolku Detvan a v novembri 1904 ho zvolili za miestopredsedu Detvana. Na jeseň 1906 pôsobí vo Veľkom Bečkereku. V tomto čase veľa komponuje. Nakoniec odchádza. Cez leto 1907 pracuje dom a ku koncu roka sa vydáva na koncertné turné so spevákom Božom Umirovom v Nemecku a vo Francúzsku. Jeho piesne vyvolali mimoriadny ohlas. Od r. 1909 sa usadil v Trnave natrvalo, kde bol regenschorim pri chráme sv. Mikuláša. Neskôr pôsobil ako prof. hudby v učiteľskom ústave v Trnave.

Po skončení vojny sa ako 37-ročný 11. augusta 1919 oženil s Idou Kossaczkou. Mali 2 dcéry: Nadeždu a Idu. Rodinné prostredie mu poskytovalo priaznivé podmienky pre tvorbu. Jeho podiel na národnej kultúre ocenil prezident republiky a udelil mu v auguste 1956 najvyššie vyznamenanie – titul národného umelca. Verejná pocta ho blažila a podnecovala k práci až do posledného dychu. Zomrel v máji 1958 vo veku 77 rokov. Najvýznamnejšie diela:
pre klavír:
Slovenská sonatína
pre orgán:
Kytica prelúdií pre organ
komorné skladby:
Sonáta g-mol pre husle a klavír
pre spev a klavír:
Zbierka slovenských národných piesní
Slzy a úsmevy
Zo srdca
Piesne o matke
orchestrálne skladby:
Dumka a tanec
Symfónia e-mol (Spomienková)
Slovenská suita
zborová tvorba:
Slovenský bunt
hudobnodramatické skladby:
Bellarosa – opereta v troch dejstvách
duchovné piesne a cirkevná hudba:
Modlitby a piesne
Jednotný katolícky spevník.