Pred 100 rokmi, 21. júna 1905, sa narodil v Paríži francúzsky filozof, prozaik a dramatik Jean-Paul Sartre.

Pochádzal z rodiny námorného dôstojníka Jeana-Baptista Sartra, jeho matka Anne-Marie bola sesternicou Alberta Schweitzera. Po tom, ako mu zomrel otec na tropickú nemoc, sa matka vrátila k rodičom a tak Jean-Paul vyrastal u starého otca Charlesa Schweitzera. Ako 10-ročný začal chodiť do školy, po druhej svadbe matky sa presťahoval do La Rochelle, no už v roku 1920 je opäť v Paríži v internátnom lýceu Henryho IV.

Po vysokoškolských štúdiách v Paríži a stáži v Berlíne sa stal v roku 1936 gymnaziálnym profesorom filozofie v Le Havre, ako mladoženáč so Simone de Beauvoire začal opäť bývať v Paríži, kde bol onedlho vnímaný ako vedúca intelektuálna osobnosť svojej doby. Po mnohých krátkodobých cestách do zahraničia prežil v okupovanom meste takmer celú druhú svetovú vojnu.

Vyhľadával ľavicovo orientovaných intelektuálov združených do Front Populaire. Svoj pohľad na španielsku občiansku vojnu stvárnil v zbierke próz Múr. Spolu s manželkou sa angažujú v hnutí odporu nazvanom Socializmus a sloboda, ktoré bolo orientované skôr proti vláde vo Vichy než proti nemeckým okupantom krajiny. J. P. Sartre počas svojho života viackrát v náznakoch sympatizoval s marxizmom, ale nikdy sa definitívne nepriklonil ku komunistom. Ako jeden z mála intelektuálov verejne protestoval proti okupácii Československa v roku 1968.

Jean-Paul Sartre publikoval v roku 1946 svoju filozofiu v diele Existencializmus a humanizmus. Viac než jeho diela sú verejnosti známe jeho citáty - "Peklo - to sú tí ostatní, Chcem byť človekom, ktorý sa mi nehnusí, človek umiera iba vtedy, keď zmizne z mysle posledného živého, Byť človekom znamená usilovať sa byť bohom, Človek nie je ničím iným než tým, čo zo seba učiní, Sloboda je prekliatím", ale aj "Potrebujem druhého, aby som lepšie pochopil sám seba a U žien je všetko srdce, dokonca aj hlava".

K najznámejším diela J.P.Sartra patrí traktát Bytie a ničota, romány Hnus, Cesty slobody, drámy S vylúčením verejnosti, Muchy. V roku 1964 dostal Nobelovu cenu za literatúru, ktorú neprijal. Nedokončenou zostáva tetralógia Cesta k slobode proti vojne, rasovej diskriminácii.

Zomrel 15. apríla 1980 v Paríži.