Juraj Fándly: Životopis

 (* 21. október 1750, Častá – † 7. marec 1811, Doľany)

Juraj Fándly sa narodil v Častej 21. októbra 1750. Jeho rodičia Ján a Marína Fandl žili v Častej len prechodne v rokoch 1748 – 1750. Otec mu čoskoro zomrel a matka sa presťahovala do susednej dediny Ompitál (dnešné Doľany). Tu navštevoval aj triviálnu školu. V školskom roku 1766/67 bol žiakom piaristického gymnázia vo Svätom Jure. V školskom roku 1767/68 študoval u františkánov v Márie Hátu, potom u kapucínov a u petrínov, ale nevedno kde. Pre slabšie zdravie ho neprijali ani do jednej rehole. V roku 1771 začal študovať teoléogiu v Budíne o od r. 1773 pokračoval v seminári v Trnave. Vysvätený za kňaza bol 15. februára 1777 a prvým kaplánskym pôsobiskom mu bola Sereď. Potom krátko pôsobil v Lukáčovciach pri Nitre. Od jesene 1780 do januára 1807 bol farárom v Naháči (v Trnavskom okrese). Jeho fara v Naháči bola najbiednejšia v celom trnavskom vikariáte. Naháčski farníci boli chudobní, preto aj ich farár bol ako „kostolná myš“. Farské role, ktoré mali byť hlavným prameňom obživy boli „kamenisté pustáky“. Budova fary bola na spadnutie. Fándly však v takýchto neuveriteľne ťažkých podmenikach vykonal veľa práce. Stal sa faktorom šaštínskej manufaktúry a naučil priasť bavlnu svojich chudobných farníkov, aby odohnal hroziaci hlad. Bol dedinským zelinkárom a lekárom. Nemálo úsilia vynaložil, aby povzniesol primitívnu úroveň obrábania pôdy u naháčskych roľníkov. Táto jeho činnosť prerástla cez hranice jeho farnosti a odráža sa v jeho spisovateľskom ľudovovýchovnom diele. Hmotné strádanie, nedôvera, odstrkovanie a prenasledovanie zo strany cirkevnej vrchnosti podryli jeho zdravie a tak chorý, unavený a znechutený odišiel k rodine do Ompitála, kde prežil štyri relatívne najpokojnejšie roky. Zomrel 7. marca 1811 v Doľanoch, kde je aj pochovaný. Náhrobný pamätník Juraja Fándlyho na Doľanskom cintoríne, postavený v r. 1950 pri 200. výročí jeho narodenia, je umiestnený len symbolicky v centrálnej časti, lebo jeho hrob, ktorý ešte v roku 1905 poznali zostal neidentifikovateľný.

Literárna činnosť :
Dúverná zmlúva (1789)
Piľní domajší a poľní hospodár (1792-1800)
O úhoroch a i včelách rozmlúváňí (1801)
Slovenskí včelár (1802)
Príhodné a svátečné kázňe (1795-1796)
Compendiata historia gentis Slavae (1793)