referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Edmund
Streda, 1. decembra 2021
Alexander Veľký
Dátum pridania: 28.07.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: JaneVamp
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 4 634
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 13.2
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 22m 0s
Pomalé čítanie: 33m 0s
 

Macedónske vojská tiahli ďalej do úrodného údolia Jaxartu. Na brehu tejto rieky bolo založené mesto Alexandreia Eschate. Hlavnými dôvodmi prečo boli zakladané alebo rozširované staré sídlištia, boli úvahy strategického a sociálneho rázu: boli to vojenské kolónie, oporné body, v ktorých zostávali vojaci starších ročníkov, invalidi, žoldnieri a miestny obyvatelia. Obyvateľstvo bolo zmiešané: Gréci, Macedónci, Iránci.

V strednej Ázii sa Alexander snažil ešte viac než predtým získať na svoju stranu miestnu šľachtu a nutné vojenské posily. Je veľmi príznačné, že celá rada opatrení- zavedenie proskynézy (padanie na zem pred kráľom), používanie médskeho kráľovského rúcha atď., ktoré svedčia o snahe dosiahnuť zblíženie s Východom, spadá do doby Alexandrovho pobytu vo východnom Iráne a v Strednej Ázii. Alexandrova politika slávila isté úspechy. Časť miestnej šľachty sa skutočne začala preorientovávať, aj keď druhá časť sa k Alexandrovi chovala nepriateľsky. Alexander sa snažil získať i nových spojencov, vracal majetky tým predstaviteľom miestnej šľachty, ktorý prešli na jeho stranu. Satrapom Baktrie menoval Oxiatra.

V roku 327 pred n.l. zmobilizoval Alexander svoju armádu, posilenú oddielmi zo všetkých nových území, so silou asi 120 000 mužov, k pochodu do Indie. Prvý kontakt s bájnou zemou zažil už v Sogdiane- štátnou návštevou kráľa Takšašila z Pandžábu.
K dosiahnutiu úspechu používal Alexander všetky možné prostriedky: porušovanie daného slova, klamstvá, hrozby, bezohľadné represálie. Miestne obyvateľstvo pri priblížení dobyvateľov často utekalo do hôr. V Indii narazili Macedónci na početného, ale rôznorodého nepriateľa: boli to nezávislé kmene zachovávajúce ešte v mnohom prvotnopospolný rád alebo na menšie kráľovstvá. Medzi týmito kmeňmi a štátmi prebiehal boj. Vládca mesta Taxila, dôležitého obchodného strediska na starej ceste z Indie do Strednej Ázie, uzavrel s Alexandrom spojenectvo. Mocný kráľ susedného štátu Poros v spolku s vládcom iného veľkého kráľovstva (v dnešnom Kašmíre) Abisarom sa rozhodol, že sa postaví Macedóncom na odpor.

V krvavej bitke pri Hydaspe, boli Porove vojská na hlavu porazené. Alexander však Porovi nechal jeho kráľovstvo, pretože počítal s jeho pomocou v ďalších bojoch. Na pamiatku víťazstva boli na brehoch Hydaspu založené dve mestá- Nikaia a Bukefala.

V tábore sa začínali prejavovať príznaky vzbury. Požadovalo sa ukončenie pochodu. Alexander prehlásil, že obete za pokračovanie v pochode nie sú bohom milé, a dal rozkaz na návrat.

Ústup prebiehal iným smerom ,v skutočnosti sa stal novou výpravou. Po návrate k Hydapsu sa Alexander rozhodol plaviť s väčšinou svojej armády dole po rieke, zbytok vojska postupoval po brehu rieky. Vojsko dorazilo do mesta Pattala ležiaceho v delte Indu. Odtiaľ malo loďstvo pod velením Nearcha doplávať po mori k ústiu Eufratu, s časťou vojska zamieril cez Gedrosiu a Karmaniu do Persidy a Susiany.

Táto časť výpravy bola najobtiažnejšia. Armáda sa ocitla v púšti, smädom a hladom zapadajúc do piesku. Vojsko postupovalo len pomaly dopredu, strácajúc pritom ľudí a kone. Vojsko si mohlo odpočinúť až v hlavnom meste Gedrosie- Purech.

Po dorazení vojska k ústiu Eufratu a Tigrisu, Alexander prikázal Hefaistonovi, aby odviedol hlavné sily i s vozatajstvom po morskom pobreží do Persidy, sám potom s ľahkou pechotou zamieril do Pasargady a odtiaľ do Perzepolu a Súz. Tým bolo ukončené ťaženie na východ, ktoré trvalo skoro 10 rokov.

Po skončení vojenských akcií vyvstala pred Alexandrom obrovská a zložitá úloha: udržať to, čo bolo dobyté zbraňami. Preto musel upevniť svoju nadvládu nad obrovskou ríšou, zorganizovať jej správu, urovnať vzájomný pomer medzi Macedóncami a Grékmi na jednej strane a obyvateľstvom východnej časti nového štátu na strane druhej.

V historickej literatúre sa pripisuje Alexandrovi ako zásluha jeho politika ,,zlučovanie“: zjednotenie Ázie a Európy, Peržanov a Macedóncov na zásadách rovnosti v štáte zahrňujúce obyvateľstvo skoro celého vtedajšieho sveta. Skotočne, v Alexandrovej politike, zvlášť v posledných rokoch jeho života, sa prejavovala tendencia zahladiť ostré protiklady medzi dobyvateľmi a podmanenými. Veľký význam malo dosadenie miestnej šľachty do štátnej správy a na veliteľské miesta do armády.

Ústredná správa ohromného štátu bola v rukách kráľa a macedónskej šľachty- kráľových spolubojovníkov na jeho výpravách a najvyšších hodnostárov občianskej správy. Alexander sa zvlášť snažil posíliť armádu- hlavnú oporu macedón. panstva. V armáde došlo v tej dobe k veľkým zmenám: bolo do nej zaradených 30 000 perských mladíkov- epigonov, vybavených macedónskymi zbraňami a cvičených po macedónsky.

Alexandrove výboje sa odrazili v hospodárskom živote ako v Grécku, tak aj na Východe. Objavili sa široké možnosti pre obchod. Styky so Strednou Áziou, Indiou, Arábiou a oblasťami ležiace pri Kaspickom mori sa stali tesnejšími. Veľký vplyv na rozvoj obchodu malo zavedenie jednotnej peňažnej sústavy pre Grécko a Prednú Áziu. Alexandrove zlaté statéry a strieborné tetradrachmy s jeho obrazom sa veľmi rozšírili- boli razené ešte dlhé roky po jeho smrti.

Osobnosť macedónskeho dobyvateľa a jeho skvelé vojenské úspechy hlboko zapôsobili na súčasníkov. Alexander bol bezpochyby jedným z najväčších starovekých vojvodcov a štátnikov. Musel sa vyrovnať so zložitými sociálnymi a medzinárodnými vzťahmi. Práve tieto zložité a protichodné vzťahy, hlboko zakorenené vo zvláštnostiach hospodárskeho a politického vývoja v staroveku, určovali sami o sebe charakter Alexandrových bojov a ich konečný výsledok. Vzniklo nové ohromné impérium, ktoré zahrňovalo nielen rad oblastí na Východe, ale aj celú oblasť okolo egejského mora a značnú časť Balkánskeho poloostrova. Macedónske výboje sa zameriavali hlavne na uchvátenie bohatých mestských stredisiek, vojenských oporných bodov a strategicky dôležitých ciest. Alexander sa obmedzoval na to, aby bola uznaná jeho vláda a aby boli pod kontrolou macedónskych vladárov platené dane. Neusiloval sa o radikálnu zmenu odvekého miestneho života. Macedónsky záber síce zmenil rozdelenie a pomer síl vo východnom Stredomorí a Prednej Ázii, avšak nedokázal, ako ukázala blízka budúcnosť, zabezpečiť celistvosť a trvalosť grécko-macedónskej monarchie a len ešte viac priostril sociálne protiklady na východe.

Obdobie dejín macedónskeho štátu od Alexandrovej smrti roku 323 pred n.l. až do bitky pri Kurupedii v roku 281 pred n.l. má zvláštny význam. Jeho hlavnou náplňou je proces rozpadu ohromného ,,svetového“ impéria, ktoré vzniklo v dôsledku výbojov Alexandra Macedónskeho a vzniku nových helenistických štátov. Tento proces bol veľmi zložitý. V pestrom slede udalostí prebiehajúcich v rôznych častiach grécko-východného sveta, v búrlivých sporoch medzi Alexandrovými nástupcami- diadochmi, je obtiažne postihnúť určitú súvislosť a zákonitosť. Je jasné, že rozpad ,,svetovej“ monarchie a vznik nových štátov neboli výsledkom náhodných okolností alebo úsilia jednotlivých osobností, ale že je nutné sa na to pozerať ako na nevyhnutný proces podmienený sociálno- ekonomickými a politickými príčinami.

 
späť späť   2  |  3  |   4   
 
Podobné referáty
Alexander Veľký GYM 2.9678 3261 slov
Alexander Veľký SOŠ 2.9538 406 slov
Alexander Veľký INÉ 2.9745 64 slov
Alexander Veľký GYM 2.9860 926 slov
Alexander Veľký 2.9862 996 slov
Alexander Veľký 2.9844 1242 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.