V polovici tridsiatych rokov sa nechal inšpirovať Arcimboldovou a Bracelliho metódou podvojných zobrazení. V obraze „Španielsko“ vytvára leonardovský jazdec postavu ženy. Jeho tvorbu do značnej miery ovplyvnila občianska vojna v Španielsku, z tohto obdobia pochádzajú obrazy ako „Predtucha občianskej vojny“, „Kanibalizmus jesene“ a „Paranonia“.
Okrem obrazov sa Dalí venoval aj knižným ilustráciám, z čoho najznámejšími sa stalo 24 ilustrácií k Lautréamontovým spevom Maldorovým, Donovi Quijotovi a Macbethovi a k Božskej komédií. Dalí je taktiež autorom mnohých fantastických publikácií, medzi ktoré patrí aj fiktívny životopis – „Tajný život Salvadora Dalího“ (1942) alebo „Ako sa stať Dalím“ (1973). V päťdesiatych rokoch sa venoval navrhovaniu šperkov pre newyorských zlatníkov.

Ešte pred 2. svetovou vojnou Dalí opustil Európu a pokúsil sa usadiť v USA, snažil sa komerčne presadiť. Začal maľovať módne podobizne a náboženské výjavy – „Ukrižovanie“ a „Kristus sv. Jána z Kríža“. S touto tvorbou konečne dosiahol oficiálne uznanie. V roku 1941 (19.11. – 11.1.) usporiadalo Múzeum moderných umení v New Yorku výstavu 30 Dalího malieb a 17 kresieb. Ďalším obrazom, ktorým zaujal verejnosť sa stala „Melancholická atómovka“ (1945), jej účelom bolo pripomenúť Hirošimu. Chester Dale ho poveril namaľovaním „Poslednej večere“ (1955) pre National Gallery of Art vo Washingtone.
Od šesťdesiatych rokov sa zúčastňoval mnohých reprezentačných výstav, pre ktoré zhotovoval obrazy. V roku 1958 získal čestnú medailu a medailu mesta Paríž. Jedným z jeho úspechov bola aj výstava v Tokiu v roku 1964. Španielska vláda mu udelila Veľký kríž Izabely Kastílskej. V tom čase maľoval „Ezechielov sen“, jednu zo 100 ilustrácií k biblii. V roku 1972 bolo vo Figueras otvorené Dalího múzeum. Rok na to namaľoval prvý stereoskopický obraz „Dalí zozadu maľuje Galu zozadu“. Dňa 9.5. 1979 sa stal členom École des Beaux Arts.

V septembri 1984 sa podrobil plastickej operácií s účelom odstránenia následkov popálenín, ktoré utrpel pri požiari vo svojej izbe na zámku Púbol. Po smrti svojej manželky Gali, ktorá bola dlhé roky jeho inšpiráciou, postupne psychicky upadal a strácal chuť tvoriť. 23.1. 1989 zomrel vo Figueras na zápal pľúc.

Analýza:
„Choré dieťa“
Patrí medzi jeho ranú surrealistickú tvorbu. Dalí v tomto diele zobrazil sám seba pri stole s fľašou sirupu, ktorú musel pravidelne užívať, v pozadí sa nachádza morská hladina, kde využil pointilistickú techniku.

„Pokušenie sv. Antona“
Bol namaľovaný v roku 1946 olejom na plátno. Dalí na ňom akademicky, až s prehnanou, extrémnou precíznosťou vykresľuje detaily, vnáša odlišnosť a metamorfózy z fantastického sveta – slony s pavúčími nohami. V súčasnosti sa obraz nachádza v Bruseli (Musée Royaux des Beaux-arts de Belgique).

Dalí je autorom diel:
„Šesť zjavení Lenina“, „Atavistické ruiny po daždi“, „Narcisová metamorfóza“, „Stálosť pamäti“, „Nekonečná hádanka“, „Africké dojmy“, „Nádej“, Vzkriesenie tela“,
„Geopolitické dieťa“, „Madona z Port – Lligatu“, „Svätý Jakub starší“, „Bitka pri Tetuáne“, „Kristus z Vallésu“, „Lov tuniakov“