Charakteristika surrealizmu:
Heslo a ambície surrealistov, ktorí sa považovali za revolucionárov, túžili zmeniť život a svet, úzko súvisí s filozofiou Sigmunda Freuda. Freud sa prostredníctvom psychoanalýzy pokúsil vyzdvihnúť podvedomie na úroveň vedomia, a tak uzdraviť dušu od potláčaných pudov. Aj umenie sa otvára podvedomiu a snom, aby sa vymanilo spod „diktátu rozumu“ a „oslobodilo život“ poznaním seba samého.
Názov surrealizmus pochádza z podtitulu istej divadelnej hry, ktorý jej v roku 1917 dal Guillaume Apollinaire. Tento názov sa stal programom aj pomenovaním skupiny parížskych spisovateľov, zhromaždených okolo André Bretona, Paula Eluarda a Louisa Aragona.
Roku 1924 Breton vydal Manifest surrealizmu, po ktorom nasledoval roku 1929 druhý manifest. K tejto skupine sa hlásili maliari, sochári, architekti, medzi ktorými boli Francúzi Yves Tanguy a André Masson, Nemci Max Ernst, Hans Bellmer a Richard Oelze, Španieli Joan Miró a Salvador Dalí, Belgičan René Magritte a Chiľan Matta.

Surrealistickí umelci používali metódu automatizmu, ktorá spočívala v úsilí „preniknúť do psychofyzickej podstaty, pričom vedomie tvorí len jej zanedbateľnú časť“ (Breton). Cieľom automatizmu je zachytiť nečakané, prekvapujúce asociácie, ktoré vznikajú z protichodných automatických myšlienok.
Surrealisti využívajú odvážne techniky, ktoré sa zakladajú na náhode ako trenie, vyškrabávanie alebo snímanie otlačkov.
Po 2. sv. vojne sa členovia rozišli, avšak boli zorganizované výstavy v Mexiku (1940) a v New Yorku (1942).
V roku 1969 Jean Schuster oznámil koniec surrealizmu ako organizovaného hnutia vo Francúzsku.