Narodil sa v Aténach okolo roku 430 pnl. V zámožnej rodine majetkovej aristokracie. Prvých tridsať rokov jeho života teda spadá práve do obdobia tridsaťročnej peloponézskej vojny(431-404). Po tomto období sa začal stýkať so Sokratom (asi 4 roky). Xenofón, ako aténsky aristokrat nemal rád demokraciu už od mladosti. Teraz v tom bol podporovaný aj družinou okolo Sokrata, muža z ľudu, ale zmýšľajúceho aristokraticky. Táto nechuť bola ešte utvrdená jeho odsúdením a smrťou. Sympatizoval so Spartou a jej oligarchickou ústavou.

V roku 401 začal perzský princ Kýros Mladší chystať boj proti svojmu bratovi kráľovi Ataxerxovi II. Chcel sa sám stať kráľom. Za týmto účelom založil žoldniersku armádu, ku ktorej sa Xenofón tiež pridal. Toto ťaženie skončilo ešte v ten istý rok bitkou pri Kúnax, v ktorej Kýros zomrel. Kráľovské vojsko zajalo a následne popravilo gréckych veliteľov. Žoldnieri sa ocitli hlboko v nepriateľskom území, bez vodcov. A teda si zvolili nových, medzi ktorými bol aj Xenofón. Ten viedol svoje vojsko (asi 10 000 mužov) až k Čiernemu moru. Zámer sa podaril a oni sa dostali do gréckej osady Trapenzúntu a odtiaľ pozdĺž pobrežia ďalej. Na nedlho zostali v službách Thráckeho náčelníka. V roku 399pnl. odovzdal Xenofón svoje vojsko Sparte na pomoc maloázijským gréckym mestám a sám sa vydal do Grécka. Keď sa Spartským kráľom stal Agésiláos a bojoval proti Peržanom, pridal sa k nemu aj Xenofón, a stal sa jeho obdivovateľom. O dva roky neskôr bol Agésiláos povolaný na pomoc proti vojenskému thébsko- aténskemu spolku, kde ho Xenofón nasledoval a tak bojoval pri tzv. korintskej vojne proti svojim krajanom.
Za to bol v Aténach obžalovaný ako vlastizradca a odsúdený k vyhnanstvu. Sparťania ho odškodnili darovaným statkom v Elide, pri Olimpii (ktorý bol Sparťanmi odobratý pôvodným obyvateľom). Tam žil Xenofón šťastne s manželkou a dvoma synmi a venoval sa hospodárstvu, lovu a spisovateľskej činnosti (napr. Anabasis). Prežil tam vyše 20rokov.

Avšak po porážke Sparty (Leukter 371pnl) musel zo svojho statku utiecť, pretože sa ho opäť zmocnili pôvodný majitelia. Uchýlil sa do Korintu. Keď sa Atény spojili so Spartou (proti hegemónii Théb) jeho vyhnanstvo bolo zrušené. Neodhodlal sa však už k návratu. Poslal ale do Aténskeho vojska oboch svojich synov (z nich Gryllos padol v 362 v bitke pri Mantineie). Dátum Xenofónovej smrti je neurčitý, známe iba je, že prežil svojho patróna Agesilausa, pre ktorého napísal Encómium. Odhaduje sa však, že to bolo okolo r. 355pnl. v Korinte.

DIELA:
historicko-politické diela
Hellénika- nadväzuje na Thukydidesa, ktorý ale prišiel iba po rok 412 pnl. Xenofón opisuje dejiny Grécka v období od r. 411pnl. až po bitku pri Mantineie v r. 362pnl.
Kýrova výprava (Anabasis)- Xenofón opisuje Kýrovo ťaženie proti Artaxerxovi II, Kýrosovu smrť v bitke Kúnax a nakoniec tu opísal ústup gréckych žoldnierov k Čiernemu moru (deprimujúce prekážky terénu, počasia, divokí barbari- nepriatelia a neúspechy v zásobovaní). Keďže to sám zažil, sú to memoáre. Kýrov charakter jetu podaný zidealizovane.