”Čo je človek? -Človek je duša. ”

Jeho filozofia bola hľadaním múdrosti, a to metódou rozhovoru. Účastník rozhovoru si je najprv istý, že vie vysvetliť pojem napr. dobro, spravodlivosť, cnosť,.., no
počas dialógu zisťuje, že vlastne nevie. Toto sám nazval pôrodníckym umením maieutikou. Má 2 fázy, a to: 1. negatívna(irónia, zosmiešňovanie vyústi do sebakritiky) a 2. pozitívna(hľadanie jasnejších pojmov,
čo je dobro, cnosť..) Partner v dialógu nakoniec vie sám odhaliť pravdu, lebo Sokrates pomáha pri získavaní nového poznania ako pôrodná babica pri pôrode človeka..


Najznámejším Sokratovým výrokom je :,,Viem, že nič neviem. ” alebo ,,Všetko čo viem, je to, že neviem nič, zatiaľ čo iný veria, že vedia, čo nevedia.” Tieto výroky sú vyvrcholením jeho hľadania múdrosti, pretože z Delf dostal veštbu, že je najmúdrejší. Keďže sa mu to zdalo nesprávne, snažil sa nájsť niekoho múdrejšieho ako je on. A tak početnými dialógmi s ľuďmi z rôznych odvetí, ktorí boli považovaní za múdrych, dochádzal k záveru, že prevahu v múdrosti získava práve tým, že si uvedomuje fakt, že v podstate obaja nevedia nič, no Sokrates si aspoň nemyslí že vie niečo, čo nevie, na rozdiel od tých, ktorí si namýšľajú, že vedia všetko.
Takýto ľudia potom nemajú ani snahu ďalej spoznávať a ani kontrolovať svoje poznanie.

Pri hľadaní dobra pomáha človeku jeho vnútorný hlas daimonion (akésisvedomie, alebo božský hlas), ktorý riadi jeho skutky podľa poznania dobra. Neradí, čo má človek urobiť, ale čomu sa má vyhnúť, varuje pred odklonením od dobra.