Sokrates bol jedným z najväčších gréckych starovekých filozofov a patrí medzi najlepších svetových filozofov všetkých čias. O jeho živote vieme s určitosťou
povedať len málo. Narodil sa približne 470-469 pnl. Jeho otec bol Sorfoniskos - sochár a matka Fainareté - práčka šiat, alebo pôrodná baba. Podľa všetkého
bol 2-krát ženatý, Mirta bola jeho prvá manželka a Xantipa druhá, s druhou sa oženil v neskoršom veku a v čase smrti mal dve maloleté deti a jedno odrastené.

Nikdy neodchádzal z Atén (iba v prípade, že sa zúčastnil na vojenskom ťažení). Je zaujímavé , že nechcel mať účasť na politickom dianí a negatívne hodnotil metódy, akými sa veci spoločenské spravovali. Ako muž bol veľmi silnej telesnej stavby, a síce sa jeho podobizeň nezachovala, opisuje sa ako škaredý muž, no
s nesmiernym osobným šarmom. Svoj život zasvätil výchove (rozhovory, napomínanie) mládeže, ako aj výchove všetkých ostatných ľudí, ktorých stretol. A túto činnosť zobral ako svoje povolanie, ktoré robil rád, s najväčšou nesebeckosťou, a vlastne preto žil v chudobe (za vyučovanie si nenechal platiť ).

Zomrel v roku 399 pnl, bol odsúdený súdom mesta Atény pre bezbožnosť (nevernosť aténskym bohova pohoršovanie mladých). V pozadí obvinený však boli jeho politické prejavy (opísal Platón- Obrana Sokratova). Na svoju obhajobu pred trestom smrti mal však iba jediný deň, ale i tak sa mu podarilo si nakloniť mnoho ľudí
a konečné rozhodnutie o jeho vine vyhrávalo nad prepustením iba o kúsok. Mnohý dúfali, že utečie, pretože jeden z jeho žiakov mu prichystal útek. On však zobral útek ako priznanie svojej viny, a tak, keďže sa za vinného nepokladal ostal vo väzení a vykonal ”trest” smrti (nepokladal smrť za trest) nad sebou samým, tým, že vypil jed- bolehlav. Týmto si zabezpečil svoj odkaz do budúcnosti, a to vieru v slobodného človeka, ktorý poslúcha len božský hlas vo svojom vnútri (daimonion).

1. náuka o človeku a duši:
Bol žiakom Archelaa, kt. bol žiakom Anaxagora (prírodný filozof). Vo svojom filozofovaní sa zaujímal o prírodu (ako bolo zvykom) ale hlavne o človeka (problém duše)-
”Čo je človek? -Človek je duša. ”

Jeho filozofia bola hľadaním múdrosti, a to metódou rozhovoru. Účastník rozhovoru si je najprv istý, že vie vysvetliť pojem napr. dobro, spravodlivosť, cnosť,.., no
počas dialógu zisťuje, že vlastne nevie. Toto sám nazval pôrodníckym umením maieutikou. Má 2 fázy, a to: 1. negatívna(irónia, zosmiešňovanie vyústi do sebakritiky) a 2. pozitívna(hľadanie jasnejších pojmov,
čo je dobro, cnosť..) Partner v dialógu nakoniec vie sám odhaliť pravdu, lebo Sokrates pomáha pri získavaní nového poznania ako pôrodná babica pri pôrode človeka..

Najznámejším Sokratovým výrokom je :,,Viem, že nič neviem. ” alebo ,,Všetko čo viem, je to, že neviem nič, zatiaľ čo iný veria, že vedia, čo nevedia.” Tieto výroky sú vyvrcholením jeho hľadania múdrosti, pretože z Delf dostal veštbu, že je najmúdrejší. Keďže sa mu to zdalo nesprávne, snažil sa nájsť niekoho múdrejšieho ako je on. A tak početnými dialógmi s ľuďmi z rôznych odvetí, ktorí boli považovaní za múdrych, dochádzal k záveru, že prevahu v múdrosti získava práve tým, že si uvedomuje fakt, že v podstate obaja nevedia nič, no Sokrates si aspoň nemyslí že vie niečo, čo nevie, na rozdiel od tých, ktorí si namýšľajú, že vedia všetko.
Takýto ľudia potom nemajú ani snahu ďalej spoznávať a ani kontrolovať svoje poznanie.

Pri hľadaní dobra pomáha človeku jeho vnútorný hlas daimonion (akésisvedomie, alebo božský hlas), ktorý riadi jeho skutky podľa poznania dobra. Neradí, čo má človek urobiť, ale čomu sa má vyhnúť, varuje pred odklonením od dobra.
2. etika:
Konanie človeka chápe ako sebarealizovanie, ktoré prostredníctvom výzvy poznaj sám seba má smerovať k všeobecnej blaženosti. Hovorí,že nikto nie je zlý z vlastnej vôle, ale iba z neznalosti, preto treba naučiť ľudí správne myslieť. Pretože tam, kde vládne rozum, duša sa napĺňa cnosťou.

Treba si uvedomiť, že tradičné hodnoty a hodnotenia u Grékov boli spojené s telom: život, zdravie, fyzická sila, krása, ba aj majetok, sláva, moc,.. a teda Sokrates
urobil zmenu práve v tom, že dušu postavil hierarchicky najvyššie (nad telo) a tak všetko telesné prestalo mať význam, lebo iba vnútorné poznanie dostalo charakter plnosti. Aj vysvetlenie užitočnosti sa viaže na dušu- užitočné je len to, čo je užitočné pre dušu; čo je užitočné pre telo, ho zaujíma len natoľko, nakoľko to prospeje duši.

zdroje poznatkov
o Sokratovy a jeho učení:

Sokrates
počas svojho života nenapísal o sebe, alebo o svojom učení ani riadok. Všetko, čo o ňom vieme pochádza z diel jeho žiakov, alebo súčasníkov.

            1.Njastaršia zmienka je v diele Aristofana
Oblaky, kde Sokrata nielen paroduje, ale aj veľmi ostro kritizuje. Zhadzuje tu jeho učebné metódy a do úst mu vkladá názory, ktoré vôbec nezastával, ba dokonca protiklady jeho učenia. Terazsa môžeme domnievať, že toto dielo vytvoril na niečiu objednávku.

            2.Ďalším prameňom je Platón, ako jeho žiak a obdivovateľ. Ten však postupne Sokrata idealizuje apretvára na morálneho hrdinu. Často
v dialógoch nachádzame myšlienky, ktoré sú prepracované a mnohokrát sú to nové veci pochádzajúce od Platóna. Len jeho posledné práce dávajú možnosť jasneoddeliť filozofickú náuku jedného od druhého. Dalo by sa však povedať, že ako jediný z jeho žiakov správne pochopil jeho náuku.

            3.Xenofones je tretím autorom, ktorý o Sokratovy písal v diele Memorabliá a Spomienky na Sokrata. Avšak postava je tu opísaná až nereálne spravodlivá.

            4.Aristoteles píše o Sokratovi iba príležitostne, no ako ukázali výskumy, veľmi dôkladne. Avšak nebol jeho súčasník a tak tu chýba osobné stretnutie.
,,- ..a keby ste mi na to povedali: Sokrates, my teraz neposlúchneme Anyta a hodláme ťa oslobodiť, avšak s tou podmienkou, že sa už nikdy nebudeš zaoberať
skúmaním ani filozofovaním, a keď budeš pristihnutý, že tak konáš, zomrieš- keby ste ma chceli, ako som povedal oslobodiť s takou podmienkou, povedal by som vám: Ja vás, Aténčania, ctím a milujem, budem však poslúchať viac boha než vás, a pokiaľ budem dýchať, neprestanem filozofovať a vás napomínať a každého z vás, kohokoľvek stretnem, upozorňovať svojím obvyklým spôsobom na to: Ty šľachetný muž, Aténčan, občan z obce najväčšej a preslávenej múdrosťou i silou,
nehanbíš sa starať len o to mať čo najviac peňazí, slávy a pocty, ale o rozum, pravdu a dušu, aby bola čo najlepšia, nedbáš a nestaráš sa? ”

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Sokrates: Životopis