Konštantín: Životopis

Konštantín (okolo 827 – 869) bol zvaný filozof (rehoľné meno Cyril), učenec, misionár, básnik a prekladateľ. Syn vysokého byzantského hodnostára. Po absolvovaní cisárskej školy v Carihrade pôsobil ako profesor filozofie. Potom v kláštore na maloázijskom Olympe, kde pôsobil aj jeho brat. Zúčastnil sa misie k Chazarom, z nej je zaznamenaná jeho polemika so Židmi o pravej viere. Spolu s Metodom objavili poznatky pápeža Klimenta. Panovník Michal II. Poslal oboch bratov s ďalšou misijnou úlohou na Veľkú Moravu v roku 863.

Ešte pred príchodom vytvorili prvé slovanské písmo - hlaholiku a z veľkej časti už na našom území preložili do solúnskeho nárečia základné náboženské texty: Konštantín sám preložil výňatky („perikokopy“) z evanjelia sv. Jána, rituál („trebnik“), breviár („časoslov“) a zákonník, v spolupráci s Metodom potom misál („služebnik“), všetky štyri evanjeliá, žaltár („psalterium“ čiže zbierka žalmov), Skutky apoštolské a oktoich („osmiglasnik“ – byzantský spevník). Preklady sa zachovali v odpisoch, najmä v Kyjevských listoch zo začiatku 10. storočia. Konštantínovi sa pripisujú aj prvé pôvodné diela v staroslovienčine: Reč o prenesení ostatkov preslávneho Klimenta (tzv. Chersonská legenda), Hádanie o pravej viere so Židmi, Pochvala na počesť sv. Dimitri Solúnkseho, a hlavne Predhovor k svätému evanjeliu (Proglas).

Bavorskí kňazi obvinili oboch vierozvestov z kacírstva a museli sa obhájiť v Ríme. Idúcich do Ríma ich prijal knieža Konceľ a dal im 50 žiakov. Známa je (vďaka Klimentovi) Konštantínová reč proti trojjazyčnikom. Pápež Hadrián II. Starosloviensku liturgiu schválil v roku 686. V Ríme Konštantín napísal niekoľko gréckych spisov. Zo zdravotných dôvodov sa už na Veľkú Moravu nevrátil. Vstúpil do kláštora sv. Praxedy, kde prijal rehoľné meno Cyril a roku 869 tu zomrel. Cyrilov hrob v Ríme sa zachoval do dnešných čias.