referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Izabela
Piatok, 9. decembra 2022
Josip Broz Tito: Životopis
Dátum pridania: 21.09.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: pind
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 7 055
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 28.1
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 46m 50s
Pomalé čítanie: 70m 15s
 

METODIKA
  Hlavným dôvodom, ktorý ma viedol k napísaniu tejto seminárnej práce je môj osobný záujem o osobu Josipa Broza Tita a Juhosláviu. U nás je vnímaný len okrajovo a ani v dejepisných učebniciach sa mu nedostáva priestoru, ktorý by si svojou významnosťou zaslúžil.
  Práca je rozdelená do troch hlavných kapitol. Medzníkmi sú historické prelomy, ktoré boli zlomové aj v Titovom živote. Prvá kapitola pojednáva o dobe od Josipovho narodenia, až po vypuknutie druhej svetovej vojny a snaží sa podať dostatok informácii o jeho pôvode a okolnostiach, ktoré ho ovplyvnili v neskoršom živote. Druhá kapitola pojednáva o Titových aktivitách z čias druhej svetovej vojny, až do oslobodenia Juhoslávie. Tretia hovorí o jeho činnosti, ako juhoslovanského prezidenta.

  Dostupnej literatúry je o maršalovi Titovi je u nás žalostný nedostatok. Nepochybne to súvisí s tabuizovaním jeho postavy v minulom režime a ani dnes nie je tento komunistický vodca nijak populárny. Vyskytuje sa nemnoho prekladovej literatúry. V prvom rade je to biografia Angličana Jaspera Ridleyho, dostupná len v českom preklade, aj ten má však k dokonalosti ďaleko. Z našej literatúry je podstatné súhrnné spracovanie dejín Juhoslávie: Dejiny juhoslovanských zemí. Ďalšími využiteľnými zdrojmi, ktoré mi poskytli čiastkové informácie boli rôzne encyklopédie a učebnice dejepisu. Dôležité fakty mi poskytli aj internetové stránky, všetky v anglickom jazyku. Aj napriek tomuto relatívnemu nedostatku zdrojov je dnes možné si o Titovi vytvoriť ucelený obraz vlastný názor na jeho osobu.
  Cieľom tejto práce je pochopiť a zhodnotiť všetky aspekty Titovej činnosti, nájsť odpoveď na otázku príčiny krvavého roztrieštenia Juhoslávie a zhodnotiť význam Titovej angažovanosti v medzinárodnej politike. V neposlednom rade zostáva tiež zhodnotiť Titov význam v partizánskom odboji.

1 ŽIVOT JOSIPA BROZA DO DRUHEJ SVETOVEJ VOJNY
1.1 Prvé kroky
  Josip Broz sa narodil dňa 7. mája 1892 v Chorvátsku, dedine Kumrovec, dom číslo 8. Kumrovec sa nachádza asi 30 km severne od Záhrebu, v tesnej blízkosti slovínskych hraníc a jeho matka bola tiež Slovinka. Narodil sa ako siedme dieťa Franjovi a Mariji Brozovcom. Celkovo zo 14 Josipových súrodencov zomrelo hneď po narodení 7, keďže detská úmrtnosť bola v tom čase, podľa jeho vlastných slov až osemdesiat percentná. Jeho otec patril medzi chudobnejších sedliakov a preto musel privyrábať furmankami, nákupom, dovozom a predajom dreva. Keď mal malý Josip tri roky, rodina sa dostala do finančných problémov, preto ho vychovával starý otec, Martin Javorsek, v dedine Podsreda. Tu prežil najkrajšie obdobie svojho detstva v prostredí krásnej prírody. Ako osemročný začal navštevovať základnú školu vo svojej rodnej obci, preto sa vrátil domov. Josip musel už od detstva tvrdo pracovať, školskú dochádzku ukončil v trinástich rokoch, po absolvovaní 4 tried základnej školy. Nikdy už vyššie vzdelanie nezískal, no keďže bol veľmi nadaný a šikovný, dopĺňal si vzdelanie čítaním kníh a samoštúdiom. Zvládnuť akýkoľvek cudzí jazyk mu nerobilo problém, čo využil vo svojej neskoršej štátnickej činnosti.

  Doma pre neho robota nebola a preto musel ísť pracovať preč z dediny. Jeho prvé zamestnanie bolo u jeho strýka v Podsrede. Za prácu dostával stravu a strýko mu sľúbil nové topánky. Na konci mu však strýko namiesto nových topánok dal staré a obnosené, horšie ako jeho pôvodné. Jeho staré topánky dal svojmu synovi. Táto tvrdá životná lekcia mu ukázala, že nemožno dôverovať ani najbližším príbuzným a ako 15 ročný odišiel.

1.2 Odchod z domova
  Mladý Josip si uvedomoval svoje možnosti a v žiadnom prípade nechcel zahodiť svoj život v zapadnutom Kumrovci. Preto išiel do učenia do Sisaku, kde ho ako učňa prijali v kovoobrábacej dielni ”Hašek i Karas”. Tu tri roky pracoval a dostal sa po prvý raz do kontaktu s ideami socializmu. Tu sa aj po prvý raz zapojil do prvomájové sprievodu. Ako 18 ročný dostal výučný list a odišiel pracovať ako kovorobotník do Záhrebu do továrne Ilica. Tu sa aktívne zapája do robotníckeho hnutia. Stáva sa členom miestnych odborov a zároveň vstupuje do Sociálno-demokratickej strany. Neudržal sa tu však dlho a po troch mesiacoch prišiel o prácu počas hromadného prepúšťania. Za peniaze čo zarobil si kúpil nový oblek a chcel sa ním pochváliť po návrate domov. V poslednú noc mu ho však v robotníckej ubytovni ukradli, čo bola mimoriadne nepríjemná skúsenosť. Vtedy pochopil, že aj medzi robotníkmi a súdruhmi sa nájdu ľudia schopný okrádať aj vlastných .
  Preto sa vrátil domov do rodného Kumrovca.

Doma však práca nebola a ostať, ako ďalšia záťaž pre rodinu nemohol. Ďalšie dva roky precestoval Rajhenburg, Ljublanu, Terst, opäť Kumrovec a Záhreb. V tomto období žil väčšinou z rôznych náhodných a krátkodobých zamestnaní a cestoval pešo, lebo nemal ani na lístok na vlak. V máji 1912 sa dokonca dostal so skupinou spolupracovníkov až do Čiech, do mestečka Čenkov, kde mali pracovať v miestnej továrni. Keď však zistili, že ich najali ako štrajkokazov, prácu odmietli a podporili miestnych robotníkov. Istí čas pracovali dokonca aj v Plzni v závodoch Škoda. Cez Mníchov sa nakoniec dostal do Viedne. Prišiel za ním aj brat Martin, spolu s ktorým pracovali v automobilke Daimler. Na toto obdobie spomína ako na najkrajšie obdobie svojej mladosti. Po práci trávil čas v kultivovanom prostredí viedenských kaviarní a po večeroch chodieval tancovať s mladými Viedenčankami najnovšie valčíky. Toto všetko sa ale náhle skončilo, keď dostal na jeseň roku 1913 povolávací rozkaz do rakúsko-uhorskej armády (viď príloha č.1). Po ukončení dôstojníckej školy sa stal najmladším seržantom v 25.regimente v Záhrebe. Sarajevským atentátom uskutočneným 1.júna sa ocitol vo víre prvej svetovej vojny.

1.2 Prvá svetová vojna a ruské zajatie
  Pre Josipa Broza bola vojna len ďalšia možnosť uplatnenia sa a čoskoro sa stal poddôstojníkom. V auguste 1914 bol však zatknutý a uväznený v Petrovaradinskej pevnosti za protivojnovú propagandu. Po niekoľkých dňoch sa však všetko vysvetlilo a bola mu vrátená hodnosť aj vyznamenania. Toto uväznenie je dodnes nevysvetlené. Dostal sa na ruský front. Mnoho jeho spolubojovníkov prebehlo na ruskú stranu, jeho však idea panslavizmu nenadchla. V roku 1915 bol vyznamenaný za statočnosť, no v krátkom časovom úseku bol dvakrát po sebe zranený, druhý raz veľmi vážne do ľavého ramena a celý batalión v Haliči upadol do ruského zajatia. Rusi Josipa Broza poslali do vojenského lazaretu v Povolží, kde mu bolo umožnené používať lazaretnú knižnicu. Vďaka svojej jazykovej nadanosti sa Tito rýchlo naučil po rusky a čítaním si doplnil medzery vo vzdelanosti.

 
späť späť   1  |   2  |  3  |  4  |  5  |  ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.