3.5 Začiatok konca
  Začiatkom sedemdesiatych rokov sa v juhoslovanskej ekonomike začína objavovať ekonomická kríza spôsobená vysokým zahraničným dlhom, vysokou infláciou a neefektívnym priemyslom. Opäť sa začína objavovať nacionalizmus, či už na chorvátskej alebo srbskej strane. Nespokojní sú tiež kosovkí Albánci. Bohatý sever sa sťažuje, že musí doplácať na chudobný juh, juh má zase pocit, že je severom vykorisťovaný. Osoba Josipa Broza Tita sa stáva jediným elementom, ktorý je ešte schopný udržať federáciu pokope. Tito musel niekoľkokrát zasahovať čistkami v komunistickej strane Juhoslávie, kde sa začali objavovať nacionalistické vášne. Toto riešenie ale nemohlo byť trvalé a Tito mal obavy o osud krajiny po svojej smrti. Preto podpísal v roku 1974 novú ústavu, ktorá de facto menila Juhosláviu na konfederáciu 6 krajín a 2 autonómnych oblastí, v ktorej každá republika mala právo z vlastnej vôle Juhosláviu opustiť.

  Juhoslávia bola štátom tvoreným mnohými národnosťami s pohnutou minulosťou plnou vzájomných vojen a neznášanlivosti. Titovu Juhosláviu držala pokope hlavne sila jeho osobnosti, spoločná skúsenosť druhej svetovej vojny a taktiež hrdinský partizánsky odpor. V neposlednom rade to bolo tiež spoločné budovanie komunizmu.

3.6 Smrť milovaného diktátora- smrť Juhoslávie
  Dňa 4.mája 1980 o 15:05, tesne pred nedožitými 88. narodeninami zomrel po dlhej chorobe v Ljublane doživotný prezident Juhoslávie, súdruh Josip Broz Tito. Pohreb bol teatrálny, zišli sa takmer všetci významní štátnici z celého sveta. Celá Juhoslávia úprimne trúchlila za svojim milovaným vodcom. Tito je pochovaný v jeho mauzóleu v Belehrade, nazývanom Kuča cveča (dom kvetov). Až do občianskej vojny v 9O.rokoch sa pri jeho hrobke každý deň striedali štyria členovia čestnej stráže. Každoročne toto miesto navštívi mnoho turistov, aj keď Juhoslávia je už minulosťou

  V roku 1989 bol v Chorvátsku a Slovinsku zavedený systém viacerých politických strán. V roku 1990 Srbi podporili odboj srbskej menšiny v Chorvátsku (Lika, Gospič). V tom istom roku potlačili aj akcie albánskej väčšiny v provincii Kosovo. V roku 1991 prepukla občianska vojna v plnej sile. Po štátnom osamostatnení Chorvátska, Slovinska a Macedónska, vojna medzi Srbmi, Chorvátmi a moslimmi pokračovala v Bosne až do novembra 1995. Ukončila ju až mierová dohoda v americkom Daytone.
  K moci sa po vojne v zostávajúcej časti Juhoslávie dostal Slobodan Miloševič. Jeho vládnutie spôsobilo v roku 1999 konfrontáciu medzi juhoslovanskou mocou a hnutím Albáncov v Kosove, ktorého časť smerovala k separácii. Po teroristických akciách a etnických čistkách na oboch stranách a vlne masového vytláčania Albáncov z domovov zasiahlo proti Srbsku NATO. Po masových demonštráciách sa srbskej opozícii podarilo odstrániť neslobodný režim prezidenta Miloševiča. Ten sa za vojnové zločiny dostal až pred medzinárodný súdny tribunál v Haagu.
  V súčasnosti už Juhoslávia de facto neexistuje a nasledovníkom je po viacerých zmenách názvov a režimov republika Srbsko a Čierna hora. Ani to však ešte nemusí byť konečná forma. Titova smrť spôsobila obnovenie etnických rozporov, ktoré vyústili do krvavých občianskych vojen a rozpadu štátu, ktoré trvajú dodnes.