2 PARTIZÁNSKY VODCA MARŠAL TITO

2.1 Vojnová Juhoslávia
Medzitým čo Tito, ako agent Kominterny cestoval medzi Juhosláviou a Moskvou, začalo sa vo svete schyľovať k najväčšiemu vojnovému konfliktu v dejinách- k druhej svetovej vojne. Vtedajšia vláda kráľovskej Juhoslávie, ktorá notoricky porušovala všetky občianske a etnické práva a stala sa nástrojom presadzovania veľkosrbských záujmov, vyhlásila po vypuknutí vojny 1.septembra 1939 neutralitu. Hitler však nutne potreboval juhoslovanské územie na vedenie vojny. Či už proti Grécku alebo aj na chystaný útok proti ZSSR. Miestne bohaté náleziská surovín ho tiež nenechávali ľahostajným. Keď ku trojspolku pristúpilo aj Bulharsko, územie Juhoslávie bolo takpovediac obkľúčené talianskou a nemeckou armádou. V tejto situácii nemohla juhoslovanská vláda nemeckému tlaku odolať a 25.marca 1941 pristúpila ku štátom fašistickej osi. Ako odpoveď na to, previedla len o dva dni neskôr skupina vysokých dôstojníkov štátny prevrat a ujala sa vlády. Z Paktu troch síce Juhoslávia ani potom nevystúpila, ale usilovala sa o vymanenie z nemeckej závislosti a začala tajne vyjednávať s Veľkou Britániou. To pobúrilo Hitlera natoľko, že sa rozhodol Juhosláviu obsadiť. A tak 6.apríla 1941 zaútočilo na Juhosláviu spoločne 52 nemeckých, talianskych a maďarských divízií. Po chabej obrane juhoslovanskej armády bola nútená Juhoslávia už 17.apríla kapitulovať.

  Kráľovská vláda sa potom odobrala do exilu do Jeruzalemu, odkiaľ sa už domov nikdy nevrátila. Nemecká armáda obsadila Srbsko, kde bola ustanovená kolaborantská vláda Milana Nediča. Nemeckou armádou bola tiež okupovaná väčšina Slovinska, ktoré sa rozhodli celkom ponemčiť a pripojiť k ríši. Taliansko obsadilo zbytok Slovinska, Čiernu Horu, časť Dalmácie a Kosovo, ktoré pripojili k takzvanému Veľkému Albánsku. Profašistické Bulharsko anektovalo Macedónsko a Maďarsko časť severosrbskej Vojvodiny, osídlenej prevažne maďarským etnikom.

  Túto situáciu využil chorvátsky vodca Ante Pavelič a na území Chorvátska a Bosny a Hercegoviny vznikol nový štátny útvar- Nezávislý štát Chorvátsko (NDH- Nezavisna država hrvatska). Tento bábkový štát bol vytvorený za pomoci štátov fašistickej osi, predovšetkým Nemecka a Talianska. Vláda bola zverená chorvátskym nacionálnym fašistom- Ustašovcom. Brutálnym násilím, genocídou, katolíckym a národnostným fanatizmom voči pravoslávnym, Srbom, Židom a Rómom Ustaša nijako nezaostávala pozadu za Nemcami a zverstvá tamojších ”ustašovcov” na inonárodnom obyvateľstve prekonávali aj ich nacistické vzory. Za obeť im padli státisíce nevinných ľudí.

2.2 Titove aktivity počas vojny
  Tito sa o začiatku druhej svetovej vojny dozvedel na palube lode Sibir, cestou do Leningradu, kam cestoval na objasnenie a schválenie svojich zámerov prebudovania strany Kominterne. Po opätovnom dvojmesačnom pobyte v hoteli Lux odcestoval parníkom z Odesy do Istanbulu pod falošným menom Spiridon Mekas. V Istanbule sa neplánovane zdržal až 4 mesiace, keď čakal na uspokojivý cestovný pas od svojich juhoslovanských súdruhov. Spokojný bol až s treťou verziou a tak sa vydal na cestu a v marci konečne prekročil vo vlaku Grécko-juhoslovanské hranice.

  Jeho čas po návrate bol vyplnený neustálou činorodou aktivitou v prospech strany. Na jar sa stretol s tými dôstojníkmi kráľovskej armády, ktorí boli členmi komunistickej strany. Prediskutoval s nimi medzinárodnú situáciu a možný vývoj. Potom odišiel do Belehradu, aby predsedal stretnutiu juhoslovanského politbyra a pripravil regionálne konferencie. Za niekoľko ďalších mesiacov precestoval celú Juhosláviu, od Slovinska až po Čiernu Horu a Kosovo. Zúčastnil sa viacerých štátnych konferencii vo všetkých častiach kráľovstva, pričom podporoval morálku súdruhov, pomáhal zakladať nové centrá a dával aktuálne rozkazy. Venoval sa aj vzdelávaniu a školil mladých adeptov v ideológii strany. V tajnosti zorganizoval VI. Zjazd komunistickej strany Juhoslávie v dedine Dubrava. Zo 101 volených delegátov bol zvolený nový 22 členný ústredný výbor s Titom, ako generálnym tajomníkom na čele.