Pochádzala z kráľovského rodu a žila v egyptskej Alexandrii na rozhraní 3. a 4. storočia. Bola neobyčajne krásna a vynikala učenosťou. Odmietala každého nápadníka s poznámkou, že svoju ruku dá len tomu, ktorý bude od nej vznešenejší, bohatší a múdrejší. Raz sa na púšti stretla s kresťanským pustovníkom, ktorý jej povedal, že nájde primeraného ženícha len vtedy, keď uverí v Ježiša Krista. Daroval jej obrázok Panny Márie s Ježiškom na rukách a dodal, že toho ženícha dostane len za pomoci jeho Matky. Katarína čoskoro nato prijala krst a pokladala sa za Kristovu nevestu. Onedlho sa v Alexandrii konala obeť na počesť pohanských modiel. Novopokrstená kresťanka odmietla obetovať modlám a svojou výrečnou obranou kresťanstva uviedla do rozpakov cisára Maximina (311-313). Ten pozval 50 učencov, aby vyvrátili jej vieru. Keď sa všetci pod vplyvom Kataríny stali kresťanmi, cisár ich dal upáliť na hranici v strede mesta. Katarínu cisár vrhol do väzenia, kde bola 11 dní bez jedla a nápoja, podrobil ju bičovaniu, dal ju lámať na kolese, ktoré sa však rozpadlo na kúsky. Nakoniec jej dal sťať hlavu. Jej ostatky sa uchovávajú v pravoslávnom kláštore na hore Sinaj. Tradične sa znázorňuje s mečom, palmou, knihou alebo so zlomeným kolesom. Má spomienku 25. novembra. Katarína, panna a mučenica, patrila v stredoveku po Panne Márii k najuctievanejším sväticiam. Radila sa medzi 14 pomocníkov v núdzi. Je patrónkou vzdelancov a viacerých povolaní a stavov (napríklad dievčat, panien, manželiek, učiteľov, študentov i žiakov). Pobyt v Kostole svätej Kataríny Alexandrijskej v Konskej môže byť prosbou o zachovanie viery, čistoty i o vytrvalosť v životných skúškach. .