Henry Ford robí na začiatku svojej kariéry vážne rozhodnutie. V roku 1899 opúšťa dobre platené miesto hlavného mechanika v Edisonovej Spoločnosti, aby nasledoval svoj sen vyrábať cenovo dostupné auto pre obyčajných ľudí.
Na začiatku svojej kariéry vyhlásil:

„ Skonštruujem auto pre široké vrstvy... Bude dosť veľké pre celú rodinu, a dosť malé, aby na ňom mohol jazdiť a starať sa oň jeden človek... Bude tak lacné, že si ho bude môcť dovoliť každý človek s dobrým platom- a bude simôcť užiť so svojou rodinou požehnané hodiny radostipod šírim Božím nebom. “

Henry Ford zakladá v roku 1903 Fordove automobilové závody. Toto rozhodnutie sa mohlo zdať riskantné, keďže v tom čase nebol o automobily veľký záujem, a dokonca mala verejnosť odpor k stroju.
O jeho prekonanie sa zaslúžila reklama, o ktorej vplyve bol Ford značne presvedčený. V prvej reklamnej brožúre sa píše: "Auto vás môže odviezť kdekoľvek, kde len budete chcieť..., aby ste mohli nechať odpočívať svoj mozog dlhými prechádzkami na čerstvom vzduchu a osviežili pľúca vďaka posilňujúcemu lieku: čistému ovzdušiu".

Druhá priemyselná revolúcia sa začína rysovať v roku 1908, keď bol verejnosti prvýkrát predstavený model T, tiež známy ako plechová Líza. Išlo o skromný, praktický a jednoduchý model, vyrobený z pevných materiálov. Jeho veľkou výhodou bola veľmi nízka cena- 825 dolárov, čo v tom čase predstavovalo priemerný ročný plat učiteľa.

Objednávky sa odvšadiaľ len tak hrnuli a Fordove závody neboli schopné vyhovieť im. Vtedy nastal čas pre ďalší výrazný krok. Výroba automobilov sa musela zrýchliť. Riešenie na neblahú situáciu našiel Ford akoby náhodou na najmenej očakávanom mieste- v závode na spracovanie mäsa! Tam ho zaujal systém výsuvných pojazdných kladiek, na ktorých sa od jedného pracovníka k druhému prevážali obrovské kusy mäsa. Týmto jednoduchým nápadom sa šetril čas na prepravu výrobkov. Ford si taktiež všimol, že pracovníci, špecializujúci sa na jednu činnosť, sú rýchlejší a šikovnejší.

Ford prebral a zdokonalil tieto metódy. Kompletne prestaval automobilku na dielňu s pohyblivými montážnymi linkami a dopravnými pásmi. Každý pracovník sa špecializoval na jednu činnosť. Napríklad muž, ktorý súčiastku nasadí, ju neuťahuje. Týmito opatreniami sa doba výroby jedného auta modelu T skrátila z 12 hodín na 93 minút. Ročná výroba sa strojnásobila a v roku 1922 prekročila hranicu jedného milióna. Podstatnejšie však bolo, že aj náklady na výrobu sa natoľko zmenšili, že auto sa predávalo za 360 dolárov.