Henry Ford robí na začiatku svojej kariéry vážne rozhodnutie. V roku 1899 opúšťa dobre platené miesto hlavného mechanika v Edisonovej Spoločnosti, aby nasledoval svoj sen vyrábať cenovo dostupné auto pre obyčajných ľudí.
Na začiatku svojej kariéry vyhlásil:

„ Skonštruujem auto pre široké vrstvy... Bude dosť veľké pre celú rodinu, a dosť malé, aby na ňom mohol jazdiť a starať sa oň jeden človek... Bude tak lacné, že si ho bude môcť dovoliť každý človek s dobrým platom- a bude simôcť užiť so svojou rodinou požehnané hodiny radostipod šírim Božím nebom. “

Henry Ford zakladá v roku 1903 Fordove automobilové závody. Toto rozhodnutie sa mohlo zdať riskantné, keďže v tom čase nebol o automobily veľký záujem, a dokonca mala verejnosť odpor k stroju.
O jeho prekonanie sa zaslúžila reklama, o ktorej vplyve bol Ford značne presvedčený. V prvej reklamnej brožúre sa píše: "Auto vás môže odviezť kdekoľvek, kde len budete chcieť..., aby ste mohli nechať odpočívať svoj mozog dlhými prechádzkami na čerstvom vzduchu a osviežili pľúca vďaka posilňujúcemu lieku: čistému ovzdušiu".

Druhá priemyselná revolúcia sa začína rysovať v roku 1908, keď bol verejnosti prvýkrát predstavený model T, tiež známy ako plechová Líza. Išlo o skromný, praktický a jednoduchý model, vyrobený z pevných materiálov. Jeho veľkou výhodou bola veľmi nízka cena- 825 dolárov, čo v tom čase predstavovalo priemerný ročný plat učiteľa.

Objednávky sa odvšadiaľ len tak hrnuli a Fordove závody neboli schopné vyhovieť im. Vtedy nastal čas pre ďalší výrazný krok. Výroba automobilov sa musela zrýchliť. Riešenie na neblahú situáciu našiel Ford akoby náhodou na najmenej očakávanom mieste- v závode na spracovanie mäsa! Tam ho zaujal systém výsuvných pojazdných kladiek, na ktorých sa od jedného pracovníka k druhému prevážali obrovské kusy mäsa. Týmto jednoduchým nápadom sa šetril čas na prepravu výrobkov. Ford si taktiež všimol, že pracovníci, špecializujúci sa na jednu činnosť, sú rýchlejší a šikovnejší.

Ford prebral a zdokonalil tieto metódy. Kompletne prestaval automobilku na dielňu s pohyblivými montážnymi linkami a dopravnými pásmi. Každý pracovník sa špecializoval na jednu činnosť. Napríklad muž, ktorý súčiastku nasadí, ju neuťahuje. Týmito opatreniami sa doba výroby jedného auta modelu T skrátila z 12 hodín na 93 minút. Ročná výroba sa strojnásobila a v roku 1922 prekročila hranicu jedného milióna. Podstatnejšie však bolo, že aj náklady na výrobu sa natoľko zmenšili, že auto sa predávalo za 360 dolárov.
Efektívnosť sprevádzala každé Fordovo rozhodovanie. Vedel presne, akým spôsobom má viesť svoju firmu, aby bola úspešná. Jedným jeho úsporným rozhodnutím bol aj výber farby auta. Raz zažartoval, že si zákazník môže vybrať akúkoľvek farbu auta, pokiaľ to bude čierna. Nepovedal to len tak. Čierna bola totižto jediná farba, ktorá schla dostatočne rýchlo na montážnej linke.

Ford sa vo svojej práci nechal ovplyvniť Frederickom Winslowom Taylorom, ktorý sa považuje za zakladeľa vedeckého manažmentu. Taylor sa snažil zvýšiť produktivitu práce jednotlivca tým, že ho ho motivuje výšším platom. Taktiež zdôrazňoval plánovanie a kontrolu, čo si vyžadovalo špecializované vedenie.
Ford urobil refomy, ktoré obrátili industriálny svet hore nohami. Zakladali sa na troch princípoch.
-zvýšil plat pracovníkov z $2.5 na $5
-skrátil pracovný čas z 10 hodín na 8, zakázal nadčasy
-zo šiestich pracovních dní spravil päť, pričom robotník zarábal rovnako ako keby pracoval šesť dní. Sobota a neďeľa týmto ostávajú voľnými dňami.

Henry Ford však nezabúdal aj na riadenie podniku. Po smrti jeho syna Edsela, ktorý zastával miesto prezidenta spoločnosti, najal Harryho Bennetta. Harry Bennett mal na starosti personálne, pracovné a verejné vzťahy.

O miesto prezidenta sa uchádzal aj vnuk Henryho Forda- Henry Ford II. Napriek rodinnej príslušnosti mu táto pozícia nebola pridelená a tak zaujal miesto vice prezidenta.

Skúsenosti Fordizmu sa stali vzorom pre TOMÁŠA BAŤU, ktorý v bývalej ČSR vytvoril a rozšíril československú verziu ,,vedeckého riadenia“ firmy, čím vznikol BATIZMUS

Sen Henryho Forda sa stal skutočnosťou. Svojím talentom dokázal zdokonaliť hromadnú výrobu natoľko, že aj v ostatných častiach sveta ju neraz kopírovali. V Nemecku sa výrobnému procesu, ktorý zaviedol, hovorilo fordizmus. Zo skromnej plechovej Lízi vyrástol postup, ktorý premenil celý priemyselný svet.

Podľa môjho názoru bol henry Ford vizionár, ktorý dokázal z malého nápadu uskutočniť veľkolepý výsledok.

Otázky do publika:

Prečo si myslíte, že jednou z tém, ktoré na základoch managementu preberáme, je práve Henry Ford?

Spomínala som, že Ford presne špecifikoval prácu každého pracovníka. Aké sú podľa vás výhody a nevýhody tejto špecifikácie?

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Henry Ford: Životopis