Chrám ju nechcel prijať pre jej hriechy. Takto je to aj nami. Ani my nemôžeme prísť k Bohu ak máme v sebe plno hriechov a neoľutujeme ich.. Musíš sa najprv kajať a ľutovať svoje hriechy, lebo inak ťa Boh k sebe nepustí. Pokora a ľútosť nad hriechmi sú cestou k Bohu len tak sa môžeš dostať do Božej blízkosti, ako prepodobná Mária ku krížu. Lebo kríž je znakom moci a výhry nad hriechom. Ako spievame v kánone je to meč proti Satanovi. Prepodobná Mária keď bola vysilená a vyčerpaná, odišla a postavila sa do rohu chrámových schodov. A vtedy jej Boh dal veľkú milosť. Pocítila, že sú to práve jej hriechy, ktoré jej bránia vstúpiť do chrámu, ku sv. krížu. Vtedy s plačom a v pokání sa bila do pŕs pred ikonou Presvätej Bohorodičky sa s plačom modlila. V modlitbe sľúbila, že ak bude môcť vidieť presväté drevo kríža, zriekne sa sveta a pôjde tam kam jej to prikáže. Takto sa vybrala prepodobná Mária ku sv. krížu a tak ako ostatný aj ona vošla dnu, padla na tvár a modlila sa. Vrátila sa k ikone Bohorodičky a tam počula hlas, ak prejdeš za Jordán, nájdeš tam blažený pokoj. Prepodobná Mária prišla k Bohu cez presvätú Bohorodičku, lebo práve ona, naša Bohorodička je cestou k Bohu. Taktiež spievame aj v akatiste Raduj sa obrátenie hriešnikov. Kúpila si tri chleby, za peniaze ktoré jej daroval istí človek, prijala sv. tajiny Kristove v chráme sv. Jána Krstiteľa a s opusteným člnom sa preplavila za Jordán. Na púšti sa postila a modlila, ako to robil Ježiš Kristus počas 40 dní. V tichu a v pokoji, odrezaní od tohto sveta môžeme nájsť Boha. Bola tam 47 rokov, teda keď ju stretol starec Zosima mala asi 77 rokov. Keď prešla za Jordán mala len 2 a pol chleba, ktoré jej vydržali 17 rokov a potom sa živila korienkami.

Šaty ktoré mala sa jej dávno roztrhali. Počas života na púšti ju mnohokrát prenasledovali nečisté myšlienky a denno denne zvádzala boj s pokušeniami predošlého života. No stále mala pred očami sľub, ktorý dala Bohorodičke. Prepodobná Mária často v rozhovore so Zosimom citovala sv. Písmo (knihy Mojžiša, Jóba, žalmy a pod.), aj keď nevedela čítať a vôbec nepoznala sv. Písmo. Pán dáva svoju múdrosť pokorným a svojich slabých povyšuje. Mala ešte mnoho iných darov od Boha. Poznala starca Zosimu, jeho mníšsky a kňazský stav aj keď predtým o ňom nepočula a nepoznala ho. Žila úplne mimo sveta a predsa vedela kedy je Pascha a presne deň, kedy sa má so Zosimom stretnúť. Zosima odišiel potom späť do kláštora a nikomu o tom nehovoril, lebo jej dal sľub. Na druhý rok vo veľký štvrtok, vzal so sebou sv. tajiny Kristove ako ho poprosila svätá žena a prišiel k Jordánu. Ona prišla na druhú stranu. Nad Jordánom urobila rukou znak kríža a prešla po vode. Tak sa pomodlila Viruju a Otče náš. Rozišli sa, Zosima do monastiera a Mária do púšte. Na ďalší rok Zosima prišiel na miesto, kde sa po prvýkrát stretli, ako jej to sľúbil a tam ju uvidel ležať mŕtvu. Slzami jej umyl nohy a pochoval ju (lev mu vykopal jamu). Najprv ju nechcel pochovať, myslel si, že je toho nehodný ale potom pri jej hlave uvidel napísané: „Pochovaj, otče Zosima , na tomto mieste telo pokornej Márie, modli sa za mňa zosnulú v prvý deň mesiaca apríla, v noci spasiteľných utrpený Kristových, po prijatí svätej poslednej večere“. Potom sa vrátil starec Zosima do monastiera a vyrozprával všetko bratom v monasiery a Igumenovi. Tak sa jej pamiatka ustanovila na 1. apríla.

V knihe Život svätých od o. Andreja Trucha sa uvádza trochu iný životopis M. Egyptskej. Jej život je opísaný v životopise sv. Kyriaka. Hovorí sa v ňom, že jeho dvaja stretli v púšti za riekou Jordán ženu, ktorá nemala na sebe šaty. Ukryla sa pred nimi v jaskyni a porozprávala im svoj život. Povedala im, že sa volá Mária a že kedysi bola speváčkou v Alexandrii. Teraz si v púšti odpykáva svoje predošlé hriechy. Keď sa k nej po istom čase vrátili, našli jej mŕtve telo a pochovali ju.