Mária Egyptská: Životopis

Životopis Márie Egyptskej sa číta po šiestej piesni Veľkého kajúceho kánona Andreja Krétskeho, alebo po sedalnoch z oktoicha. Tento jej životopis nieje veľmi známy nakoľko aj tento kánon je známy len v monastierskom prostredí, keď sa modlí vo štvrtok na utierni štvrtého pôstneho týždňa. Andrej Krétsky, ktorý žil vo 8. stor. napísal tento kánon, a vložil doňho jej životopis napísaný v 7. stor. Samotná Mária Egyptská žila vo 4. stor. teda v časoch prvokresťanských, keď po Milánskom edikte bola povolené verejné vyznávanie kresťanstva a cisárske sídlo bolo v Konštantínopole.
Prečo to bol životopis Márie Egyptskej, ktorý vložil sv. Andrej Krétsky do kánona? V kresťanstve je mnoho svätých, ba tisíce svätých, a v tomto kánone sa mohol čítať hociktorý iný životopis. Mohli sme čítať trebárs životopis mučeníkov, ktorý boli trápený ukrutným mučením za Krista, aké si ani nevieme predstaviť. Mohol tu dať životopis lekárov a divotvorcov, ktorý sa obetovali pre druhých.. Ale Andrej Krétsky si vyberá práve životopis M. Egyptskej, a nielen jej životopis, ale aj životopis starca Zosimu, ktorého život môžeme taktiež vyčítať z jej príbehu.

Dovolím si tvrdiť, že Boh nám svojou všemohúcou prozreteľnosťou, práve v čase pôstu chce ukázať jej pokorný život. Nechce od nás nič veľké, ani mučenie /teda v našej dobe môžeme pod tým chápať nejaké tvrdé asketické počínanie/, ani hneď obrovskú obetavosť ako napríklad sv. nezištníci, ale Boh nám chce na jej živote ukázať to, bez čoho na nedá žiť. To bez čoho sa nemôžeme k nemu priblížiť vo veľkom pôste a ani cez rok – pokoru. To je najväčšia črta života M. Egyptskej, jej obrovská pokora a ľútosť nad hriechmi. V jej životopise sa to dá jasne vidieť. Pokora je základná črta svätého človeka, a Boh nám chce práve v dobe veľkého pôstu ukázať na to ako sa máme pokoriť a stíšiť voči tomuto svetu /ako M. Egyptská na púšti/. Jej životopis okrem tohto kánonu sa číta aj 1.apríľa kedy je stanovený jej sviatok a tiež v Akatistovú sobotu. Takže by sa mal čítať cez veľký pôst trikrát. Ak nepripadne Blahoviščenije na Veľký Piatok, čo sa stáva len zriedka.
Život prepodobnej matky Márie sa spomína aj v každej piesni kánona kde sú jej venované po dve stichiri. V týchto stichirách je opísaní jej predošlý hriešny život a jej obrátenie doslova o 180º. Teda je tu zvýraznený základný moment, moment obrátenia a jej pokory ktorý sa nesie celým kánonom a životopisom. Napr. ...zanechala si neudržateľné hnutia rozkoší, ... zavrhla si starú cestu hriechu, a celým srdcom a láskou si pribehla ku Kristovi a pod.

Životopis M. Egyptskej sa začína životom mnícha Zosimu. Tento mních žil už od svojho detstva v palestínskom monastiery v okolí Kesarie. Zosima si myslel, že je najdokonalejší v duchovnom živote spomedzi ľudí a pomyslel si „Nájde sa v ďalekej púšti svätý muž, ktorý by ma prevýšil v rozumnosti a v činoch“?. Je to pyšná myšlienka, ktorá často napadne aj nás a nemusí byť presne takto formulovaná, no často stačí, že sme spokojný so svojím duchovným životom, a nesnažíme sa nič zlepšiť. Tento synaxár čítame takmer pri konci pôstneho obdobia kedy je to jedna z posledných výstrah zmeniť svoj život, zamyslieť sa nad ním a upokoriť sa ako M.E. Je to vlastne lenivosť spojená s pýchou, matkou všetkých hriechov. Ale zmena je potrebná lebo spomedzi nás ľudí niet spravodlivého ani jedného (Rim 3, 10) ako to povedal aj anjel Zosimovy keď sa mu zjavil. A tak sa Zosima na pokyn anjela vydáva na cestu a prichádza do Jordánskeho monastiera. Boh mu chce ukázať jeho hriech, chce mu ukázať to, že je ešte niekto pokornejší pred Bohom. Je to M. Egyptská, ktorú jej veľká ľútosť nad hriechom privádza k nesmiernej pokore pred Bohom.

Z tohto monastiera Zosima prešiel cez rieku Jordán a po púšti putoval už 20 dní. Tam stretol prepodobnú Máriu a prosil ju o požehnanie a zároveň ona jeho. Nakoniec ho ona požehnala po dlhom prosení. Žena sa začala modliť a pritom sa vznášala. Starec sa zľakol či nevidí prízrak, ale ona ho uisťovala že je iba obyčajná hriešna žena. A tak mu porozprávala svoj život. Ako 12 ročná opustila rodičov a odišla do Alexandrie. Tam sa dala na prostitúciu a takto žila asi do svojich tridsiatich rokov. Prepodobná Mária však nerobila prostitútku pre zisk peňazí, aj keď žila v biede. Svoju prostitúciu vykonávala bezplatne, lebo si myslela, že celý zmysel života spočíva v uspokojení telesnej žiadosti. Žijúc takýmto životom sa pridala ku istému národu putujúcemu do Jeruzalema na Sviatok „Vozdviženija čestnaho i životvoriaščaho kresta“. Tam však nešla kvôli tomuto sviatku, ale aby zvádzala na hriech mladých ľudí. Vtedy bola prepodobná Mária nástrojom hriechu v rukách Satana, ktorý si ňou získaval mnoho ľudských duší. Ale Pán aj tento hriešny úmysel dokázal obrátiť na dobré. Keď všetci ľudia odchádzali do chrámu, aby sa poklonili životodárnemu drevu kríža, chcela ísť aj ona. Išla spolu s ostatnými, ale keď už chcela prekročiť prach chrámu nemohla. Bránila jej v tom istá sila. Ona si myslela že je to jej ženská slabosť, pre ktorú nemôže vstúpiť do chrámu cez mnoho ľudí ale ani po viacerých pokusoch sa jej to nepodarilo.
Chrám ju nechcel prijať pre jej hriechy. Takto je to aj nami. Ani my nemôžeme prísť k Bohu ak máme v sebe plno hriechov a neoľutujeme ich.. Musíš sa najprv kajať a ľutovať svoje hriechy, lebo inak ťa Boh k sebe nepustí. Pokora a ľútosť nad hriechmi sú cestou k Bohu len tak sa môžeš dostať do Božej blízkosti, ako prepodobná Mária ku krížu. Lebo kríž je znakom moci a výhry nad hriechom. Ako spievame v kánone je to meč proti Satanovi. Prepodobná Mária keď bola vysilená a vyčerpaná, odišla a postavila sa do rohu chrámových schodov. A vtedy jej Boh dal veľkú milosť. Pocítila, že sú to práve jej hriechy, ktoré jej bránia vstúpiť do chrámu, ku sv. krížu. Vtedy s plačom a v pokání sa bila do pŕs pred ikonou Presvätej Bohorodičky sa s plačom modlila. V modlitbe sľúbila, že ak bude môcť vidieť presväté drevo kríža, zriekne sa sveta a pôjde tam kam jej to prikáže. Takto sa vybrala prepodobná Mária ku sv. krížu a tak ako ostatný aj ona vošla dnu, padla na tvár a modlila sa. Vrátila sa k ikone Bohorodičky a tam počula hlas, ak prejdeš za Jordán, nájdeš tam blažený pokoj. Prepodobná Mária prišla k Bohu cez presvätú Bohorodičku, lebo práve ona, naša Bohorodička je cestou k Bohu. Taktiež spievame aj v akatiste Raduj sa obrátenie hriešnikov. Kúpila si tri chleby, za peniaze ktoré jej daroval istí človek, prijala sv. tajiny Kristove v chráme sv. Jána Krstiteľa a s opusteným člnom sa preplavila za Jordán. Na púšti sa postila a modlila, ako to robil Ježiš Kristus počas 40 dní. V tichu a v pokoji, odrezaní od tohto sveta môžeme nájsť Boha. Bola tam 47 rokov, teda keď ju stretol starec Zosima mala asi 77 rokov. Keď prešla za Jordán mala len 2 a pol chleba, ktoré jej vydržali 17 rokov a potom sa živila korienkami.

Šaty ktoré mala sa jej dávno roztrhali. Počas života na púšti ju mnohokrát prenasledovali nečisté myšlienky a denno denne zvádzala boj s pokušeniami predošlého života. No stále mala pred očami sľub, ktorý dala Bohorodičke. Prepodobná Mária často v rozhovore so Zosimom citovala sv. Písmo (knihy Mojžiša, Jóba, žalmy a pod.), aj keď nevedela čítať a vôbec nepoznala sv. Písmo. Pán dáva svoju múdrosť pokorným a svojich slabých povyšuje. Mala ešte mnoho iných darov od Boha. Poznala starca Zosimu, jeho mníšsky a kňazský stav aj keď predtým o ňom nepočula a nepoznala ho. Žila úplne mimo sveta a predsa vedela kedy je Pascha a presne deň, kedy sa má so Zosimom stretnúť. Zosima odišiel potom späť do kláštora a nikomu o tom nehovoril, lebo jej dal sľub. Na druhý rok vo veľký štvrtok, vzal so sebou sv. tajiny Kristove ako ho poprosila svätá žena a prišiel k Jordánu. Ona prišla na druhú stranu. Nad Jordánom urobila rukou znak kríža a prešla po vode. Tak sa pomodlila Viruju a Otče náš. Rozišli sa, Zosima do monastiera a Mária do púšte. Na ďalší rok Zosima prišiel na miesto, kde sa po prvýkrát stretli, ako jej to sľúbil a tam ju uvidel ležať mŕtvu. Slzami jej umyl nohy a pochoval ju (lev mu vykopal jamu). Najprv ju nechcel pochovať, myslel si, že je toho nehodný ale potom pri jej hlave uvidel napísané: „Pochovaj, otče Zosima , na tomto mieste telo pokornej Márie, modli sa za mňa zosnulú v prvý deň mesiaca apríla, v noci spasiteľných utrpený Kristových, po prijatí svätej poslednej večere“. Potom sa vrátil starec Zosima do monastiera a vyrozprával všetko bratom v monasiery a Igumenovi. Tak sa jej pamiatka ustanovila na 1. apríla.

V knihe Život svätých od o. Andreja Trucha sa uvádza trochu iný životopis M. Egyptskej. Jej život je opísaný v životopise sv. Kyriaka. Hovorí sa v ňom, že jeho dvaja stretli v púšti za riekou Jordán ženu, ktorá nemala na sebe šaty. Ukryla sa pred nimi v jaskyni a porozprávala im svoj život. Povedala im, že sa volá Mária a že kedysi bola speváčkou v Alexandrii. Teraz si v púšti odpykáva svoje predošlé hriechy. Keď sa k nej po istom čase vrátili, našli jej mŕtve telo a pochovali ju.