- roku 1517 pribil nemecký mních Martin Luther svojich 95 téz na bránu wittenberského zámockého kostola. Išlo o body k rozprave o rímskokatolíckej cirkvi, ktoré nakoniec viedli k vzniku reformácie.

V čase, keď takto radikálne vystúpil, nebolo mysli augustiniánskeho mnícha Martina Luthera nič vzdialenejšie, než rozdelenie rímskokatolíckej cirkvi. Narodil sa v roku 1483 v konzervatívnej roľníckej rodine, nezúčastnil sa na hnutí humanistických renesančných učencov, ktorých cieľom bolo presadiť v Európe slobodu myslenia.

V roku 1505 opustil Luther ako dvadsaťdvaročný štúdium práv na univerzite v Erfurte a vstúpil do kláštora. V roku 1511 sa dostal do Wittenbergu v strednom Nemecku. O dva roky neskôr, keď si pripravoval kázeň, zapôsobila naňho pasáž z Listu sv. Pavla Rimanom, kde je uvedené: "Spravodlivý z viery bude žiť." Čím viac o tom uvažoval, tým viac dospieval k rozhodnutiu, že treba obnoviť čistotu viery v náboženskom živote. Dôraz cirkvi na "dobré skutky" ako cestu ku spáse - najmä predaj "odpustkov" zadĺženým pápežským stolcom, čím si kupujúci zaisťoval skrátenie času, ktorý musela jeho duša stráviť v očistci - sa mu zdal len svetskou márnosťou. "Ospravedlnenie vierou samotnou" sa stalo revolučným heslom, ktoré urobilo hierarchiu kňazstva a učenia "svätých otcov" zbytočnými.

Luther rozpravu len začal, ale nakoniec ho národná vlna zbožnosti vyniesla do čela boja proti pápežstvu. "Tónina piesne bola príliš vysoká pre môj hlas," povedal. V júni 1519 sa zúčastnil v Lipsku dišputy s dominikánskym mníchom Johannom Eckom, v ktorej bolo Písmo uznané ako konečná autorita v náboženských veciach. Osud jednotlivcov, vyzbrojených Bibliou, spočíval v ich vlastných rukách, išlo o "kňazstvo všetkých veriacich".

Lutherov postoj sa stával radikálnejším. Roku 1520 napadol učenie o transsubstanciácii - vieru, že sa počas prijímania víno a chlieb mení na krv a telo Kristovo. Preto ho pápež Lev X. vyhlásil za kacíra. Roku 1521 ho dali do kliatby. Medzitým zverejnil tri vplyvné spisy: Kresťanským rytierom nemeckého národa, v ktorom nabádal svetských vládcov, aby sa ujali protestantskej veci, Babylonské zajatie cirkvi a O slobode kresťana. Cisár Karol V., znepokojený podporou, ktorej sa dostalo Lutherovi, ho vyzval, aby svoje názory obhájil pred ríšskym snemom, zvolaným roku 1522 do Wormsu. Keď Luthera vyzvali, aby odvolal svoje učenie, odpovedal: "Nemôžem a nechcem nič odvolať, lebo nie je ani bezpečné, ani čestné konať proti vlastnému presvedčeniu.