Jozef Gregor Tajovský

Jozef Gregor Tajovský sa narodil v roku 1874 v Tajove a zomrel v roku 1940 v Bratislave. Detstvo prežil v Tajove u starých rodičov. Hovorí o ňom ako najkrajšom období svojho života.

Po vychodení základných škôl v Tajove študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na učiteľskom ústave v Kláštore pod Znievom. Ako učiteľ pôsobil v mnohých mestách – Podlanice sú jeho posledné pôsobisko. Bol demokrat, a preto bol aj prenasledovaný a musel aj ukončiť učiteľovanie. Študovať obchodnú akadémiu v Prahe. Pôsobil ako bankový úradník v Nadľaku a Martine. Išiel do 1. svetovej vojny.

Spolu s J. Jesenským sa dostali do zajatia, kde vydávali časopis (Slovenské smery). Po vojne pôsobil ako bankový úradník v Martine, Prešove, Martine a Bratislave. Je pochovaný v Tajove. Riadil sa svojím krédom: „Život musí mať cveng, ako kov, nie ako lajno.“

Písal prózu a drámu. Písal krátku prózu, zobrazoval život slovenského ľudu na dedine, prvý zobrazil život poľnohospodárskeho robotníka – nádenníka. Zobrazuje kladné vlastnosti ľudu →vyznieva to umiernenejšie. Píše monografické poviedky. Ako námety sú: spomienky na detstvo, sociálne problémy, 1. svetová vojna, spoločensko-politické problémy. Jeho poviedky vyšli súborne: Besednice, Smutné nôty, Žliebky, Spod kosy, Tŕpky, Omrvinky, Rozprávky, Do konca.