Prezident Tomáš Garrigue Masaryk už počas života zažil kult svojej osobnosti. Mnoho československých občanov ho oslovovalo "tatíček" a dobová tlač o ňom naozaj písala ódy. Milan Rastislav Štefánik ho oslovoval "otecko" a mal k svojmu učiteľovi veľkú úctu. TGM si kult vyslúžil svojou politikou, filozofiou, životným postojom a skromnosťou. Nikdy nechcel a nepoužíval násilie a nikdy netúžil po tom, aby mu lichotili. Úcta väčšiny ľudí k nemu bola spontánna. Masaryk sa narodil 7. marca 1850 - pred 155 rokmi.
Syn Slováka a Češky spájal oba národy, hoci sa celý život viac cítil Čechom, hovoril po česky a bližšie mu boli česká kultúra a dejiny, ale aj predstava o jednotnom československom národe. Narodil sa v Hodoníne vo veľmi skromných pomeroch. Na štúdium do Viedne sa dostal vďaka cirkvi a svojmu talentu. Jeho postoje k viere však prešli niekoľkými fázami, bližšie mal k umiernenému protestantizmu ako ku katolicizmu.
V mladosti sa venoval vede - filozofii, histórii a politike. Jeho politické postoje dlhý čas smerovali k federalizácii krajiny a upevneniu postavenia Čiech v rámci Rakúsko-Uhorska a nie k rozbitiu monarchie.
Pochopil, že ak chce niečo v Rakúsko-Uhorsku zmeniť, musí sa naplno venovať politike. V roku 1891 sa stal poslancom ríšskej rady a redaktorom časopisu Naša doba. Na Slovensku ovplyvnil cez svojich študentov časopis Hlas. Jeho filozofia "drobnej práce" a nekonečnej trpezlivosti mu priniesla veľké uznanenie, ale len malé politické úspechy.
Až prišiel rok 1914, vojna, a 64-ročný muž opustil domovinu - vybral sa do sveta robiť revolúciu a bojovať na strane tých, ktorým dôveroval, teda Dohody.
V roku 1915 začína československú akciu - v zahraničí bojuje za vznik nového štátu, pretože medzičasom nadobudol presvedčenie, že Rakúsko-Uhorsko sa reformovať nedá. V Paríži zakladá Národnú radu Československa a stáva sa jej predsedom. Tam sa upevňuje jeho spolupráca so Štefánikom, ktorý mal ako známy vedec, politik a vojak prístup do najvyšších francúzskych politických kruhov. Vďaka ich spolupráci svet začína akceptovať myšlienku vzniku ČSR.
Politika Rakúsko-Uhorska a jeho slepé prisluhovanie Nemecku len uľahčuje svetovým veľmociam predstavu o rozpade monarchie. V roku 1918 nástupnícke štáty dostávajú legitímnu podobu v mierových zmluvách z Paríža a najmä zmluvou z Trianonu z roku 1920.
Prvým prezidentom Československa sa stáva práve Masaryk, parlament ho zvolí ešte trikrát - až kým sa pre vysoký vek v roku 1935 nevzdá funkcie sám. Umiera v Lánoch a jeho pohreb je prejavom úcty československých občanov k jeho životu, postojom a práci. V prezidentskom kresle ho strieda Edvard Beneš - žiak, ktorý svojho učiteľa nikdy neprekonal.
Osobný Masarykov život je charakteristický tragédiami a oddanosťou k rodine. Z úcty k americkej manželke prijal meno Garrigue. Jeho syn Herbert tragicky zahynul, dcéra Alica obetovala život matke trpiacej depresiami a neskoršie otcovej funkcii, keď zastupovala matku pri reprezentačných príležitostiach a starala sa o otca v Lánoch. Najnadanejší a najkomplikovanejší syn Jan bol dlho v otcovom tieni, a preto ich vzťahy boli rozporné. Prispela k tomu Janova búrlivá povaha a známe ironické postoje.
Posledné roky života vytváral Masaryk okolo seba skupiny intelektuálov, ktorých pozýval na zámok do Lánov. Z debát s prezidentom Karel Čapek napísal knihu Rozhovory s TGM, v ktorých prezidenta charakterizuje takto: "Váš Masaryk sa bude hovoriť i za sto rokov, zatiaľ čo deväťstodeväťdesiatdeväť štátnikov a vladárov z tisíca budú len mená pre historikov."
Samozrejme, že mal aj odporcov a neprajníkov. Na Slovensku sa angažovala najmä veľká skupina ľudákov, ale aj takí, ktorí jeho myšlienku politiky čechoslovakizmu chceli revidovať na určitú predstavu federalizácie ČSR.
Masaryk týmto vývojom neprešiel. Hoci v Topoľčiankach trávil každé leto a pohyboval sa po Slovensku, jeho vzťah k Slovákom bol vlažný. Nič to však nemení na jeho historickej úlohe, ktorú zohral pri vzniku ČSR a jej rozvoji a najmä na kultúre politiky, ktorú vytvoril.
Osobná čestnosť a skromnosť - taká výnimočná u politikov - jeho statná postava, či typický obraz prezidenta sediaceho na koni, dali pečať dobe, v ktorej žil, ale aj republike, ktorú spoluvytvoril a najmä vďaka ktorej Slovensko ako krajina môže existovať samostatne.
