Výprava do Indie (326 pred Kr.)
Po dobytí celej Perzskej ríše sa Alexander rozhodol, že svoju ríšu rozšíri ďalej na východ. India bola pre Grékov polo legendárnou krajinou, o ktorej nič nevedeli. Krajina, ktorú vtedy volali India, nie je totožná s dnešným štátom India. Začínal tam, kde sa končila Perzia: na východe Afganistanu. Patril do nej aj Pakistan a samozrejme dnešná India. Výprava do Indie nebola vojensky potrebná. Dôvodmi boli zrejme iba Alexandrova zvedavosť a bojachtivosť. Začiatkom roka 326 pred Kr. dve grécko-perzské armády prenikli do doliny rieky Kábul, ktorá bola vtedy súčasťou Indie. Prienik bol spojený s mimoriadnymi krutosťami. Stále zriedkavejšie preukazoval Alexander voči dobytým územiam veľkorysosť. Ničili sa mestá a dediny a ich obyvateľstvo sa vraždilo. Spomenuté armády sa stretli pri rieke Indus. Alexander z krajiny medzi Kábulom a Indom urobil provinciu Gandhara a člena svojej družiny Nikanora vymenoval za jej miestodržiteľa. Na druhom brehu Indu Omfis, kráľ Taxily, ktorá sa nachádzala asi 30 km od dnešného Islamabádu, zajal Alexandrove vojská. Tu sa Alexander stretol s mužom menom Kalanus, ktorého vyzval, aby ho sprevádzal na ďalších výpravách. Kalanus súhlasil a stal sa Alexandrovým poradcom; zrejme bol pri ďalších rokovaniach s indickými vodcami veľmi užitočný.
Z Omfisovho dvora Alexander vyzval ďalšie štáty Pandžábu, aby sa mu podrobili a uznali ho za boha. Toto odmietol Poros, kráľ Pauravasu. V bitke pri rieke Hydaspes Indovia prehrali. V tejto bitke vraj umrel Alexandrov kôň Bukefalos, hoci iné pramene tvrdia, že zomrel na stareckú slabosť už pred bitkou. Na počesť svojho dlhoročného jazdeckého koňa založil Alexander mesto Bukefala (dnes Jalapur).
Ďalej na východe sa nachádzalo indické kniežatstvo Magadha pri rieke Gange, ktoré ledva poznali aj samotní ľudia z Pandžábu. Alexander chcel dobyť aj túto krajinu. Alexander bol maximálne nahnevaný, nakoniec ho však jeho dôstojník Coenus prehovoril, aby sa obrátili. Na brehu rieky Hyfasis založil ďalšiu Alexandriu a usídlil tu veľa veteránov, ktorí sa tým pádom sotva mohli nádejať, že sa niekedy vrátia do Grécka.
Návrat do Perzie (326–325 pred Kr.)
Namáhavý návrat k rieke Hydaspes trval do septembra. V Bukefale bola začatá stavba 800 lodí, ktoré sa mali plaviť po prúde k Indickému oceánu. Nebolo ich však dosť na to, aby prepravili celú Alexandrovu armádu, preto museli lode na brehu sprevádzať vojaci - pešiaci. V novembri vyrazili od Bukefaly, no po desiatich dňoch narazili pri sútoku rieky Hydaspes s riekou Acesines (dnes Chenab) na pereje, v ktorých stroskotalo viacero lodí a veľa Grékov prišlo o život.
Ďalšia cesta viedla cez indické štáty, ktoré si Alexander nepodrobil. Tieto na armádu stále útočili a Peržania a Gréci ničili mestá a dediny všade, kde im prišli do cesty. Pri Multane Alexandra ťažko zranili šípom. Strela mu prenikla do pľúc. Hoci Alexander prežil, po celý zvyšok svojho života trpel na následky tohto zranenia.
Ďalej Alexander zaútočil na štáty Sindhu, aby tak prebojoval svojej armáde cestu na juh. Podrobil si kráľov menom Musicanus, Oxicanus a Sambus. Musicana, ktorý neskôr začal vzburu, nakoniec ukrižovali Alexander tu založil mesto Xylinepolis a pripravil flotilu na odplávanie. Kým asi štvrtina armády sa takto po mori mala plaviť domov, musela väčšina armády ísť do Perzie po pevnine. Jednu malú pevninskú armádu viedol Krateros cez Arachóziu a Drangianu. Druhú, hlavnú pozemnú armádu, v ktorej boli aj obchodníci, herci viedol sám Alexander. V auguste roku 325 pred Kr. sa táto pozemná armáda pod vedením Alexandra vydala na cestu. Flotila pod vedením Nearcha odišla urýchlene o mesiac neskôr, lebo sa domáci začali búriť.
Posledné roky a smrť (324–323 pred Kr.)
Po oslavách úspešného návratu založil Alexander v januári roku 324 pred Kr. ďalšiu Alexandriu (dnes Golashkerd). Po ceste na západ v Súsach narazil na Nearcha a jeho mužov, ktorí plavbu po mori prežili viac menej bez ujmy. Nové oslavy boli využité na to, aby 10000 perzských žien vydali za gréckych vojakov. Tieto manželstvá Alexander vnímal ako nutnosť k tomu, aby podporil zrastanie Peržanov a Grékov. On sám si vzal dve ženy, Statiru, dcéru Dareia, a Parysatis. Týmto teda mal už tri manželky. Svadby prebehli podľa perzského rituálu. Už Alexandrov otec použil svadbu s viacerými ženami ako diplomatický prostriedok na stabilizáciu a rozšírenie svojej moci.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Alexander Veľký
Dátum pridania: | 29.04.2008 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | barb0rka | ||
Jazyk: | Počet slov: | 3 261 | |
Referát vhodný pre: | Gymnázium | Počet A4: | 9.4 |
Priemerná známka: | 2.97 | Rýchle čítanie: | 15m 40s |
Pomalé čítanie: | 23m 30s |
Podobné referáty
Alexander Veľký | VŠ | 2.9738 | 4634 slov | |
Alexander Veľký | SOŠ | 2.9538 | 406 slov | |
Alexander Veľký | INÉ | 2.9745 | 64 slov | |
Alexander Veľký | GYM | 2.9860 | 926 slov | |
Alexander Veľký | ZŠ | 2.9862 | 996 slov | |
Alexander Veľký | ZŠ | 2.9844 | 1242 slov |