Alexander Veľký
(356-323 pred Kr.)

Alexander Veľký = Alexander Macedónsky = Alexander III.

- Macedónsky vladár, syn Filipa II.
- Potlačil povstanie gréckych mestských štátov, ovládol Malú Áziu, Feníciu, Egypt
- 331 po rade víťazných bitiek sa stal vládcom Perzskej ríše
- 330-325 ťaženie do strednej Ázie západnej Indie
- Uskutočňoval kolonizáciu získaných území (zakladanie miest)
- Rozšíril hranice macedónskej ríše, ktorú vybudoval jeho otec Filip II.
- Jeho ríša sa po jeho smrti rozpadla
- V oblasti jeho výbojov sa rozšíril helenizmus

•359-336: Filip II., Alexandrov otec a macedónsky kráľ, získava nadvládu nad susedným Gréckom; roku 356 pred Kr. sa rodí Alexander
•336-335: Alexander si po otcovej smrti zabezpečuje hranice Macedónie a nadvládu nad Gréckom
•334-331: Alexander ničí vládu perzského kráľa Dareia III. v susednej Perzskej ríši
•330-327: Alexander dobýja východné časti bývalej Perzskej ríše
•327-325: Alexander tiahne do Indie (vtedy vrátane Pakistanu), kde mu jeho vyčerpané vojská nakoniec odmietnu poslušnosť, takže končí svoje výpravy a vracia sa do Perzie
•325-323: Zabezpečuje vnútornú štruktúru svojej ríše a zomiera uprostred príprav na výpravu na Arabský polostrov a západného Stredomoria


Mladosť (356–336 pred Kr.)

Alexander sa narodil v roku 356 pred Kr. ako syn Filipa II., kráľa Macedónie, a jeho ženy Olympias z Epiru. Veľa podrobností jeho života, najmä jeho detstva, neskôr ľudia prehnali a stali sa legendou. Filip II. priviedol filozofa Aristotela do macedónskeho hlavného mesta Pelly, aby vyučoval Alexandra a rovnako starých mladých ľudí. Filip premenil Macedóniu z bezvýznamného roľníckeho štátu na najdôležitejšiu vojenskú mocnosť Grécka. Dobyl Thesáliu a Thrákiu a všetky grécke mestské štáty s výnimkou Sparty prinútil vytvoriť spolok pod jeho vedením . Už na týchto vojenských výpravách sa zúčastňoval aj Alexander, napríklad v bitke pri Chaironeii (338 pred Kr.) , v ktorej boli podmanené grécke mestá pod vedením Atén. Hlavným prvkom vojenského úspechu sa pritom ukázala byť macedónska falanga. Keď Filip viedol útok proti Byzanciu v roku 340 pred Kr., 16-ročný Alexander dokonca dostal velenie v Macedónii. Krátko pred svojou smrťou si Filip vzal neter svojho generála Attala. Filipa zavraždili roku 336 pred Kr. počas svadby jeho dcéry. Kedysi sa myslelo, že vo vražde bol zapletený Alexander alebo Olympias, ale v posledných rokoch sa to spochybňuje a existujú dôvody domnievať sa, že vraždu inicioval Dareios III., vtedy nový kráľ Perzie.


Ujatie sa vlády a zabezpečenie moci (336–335 pred Kr.)

V roku 336 pred Kr. sa dvadsaťročný Alexander stal nástupcom svojho otca na tróne. Už počas prvých dní dal popraviť členov dvora, ktorí rozširovali klebetu, že Alexander mal čosi spoločné so zavraždením svojho otca. Potom sa obrátil proti svojmu úhlavnému nepriateľovi Attalovi, ktorý bol na úteku. Po roku 336 Alexandrovi v Korinte grécke mestá prisľúbili poslušnosť. Ľudia v Thrákii a Ilýrii sa však snažili využiť situáciu a striasť sa macedónskej nadvlády. Alexander roku 335 pred Kr. tiahol s 15000 mužmi na sever do dnešného Bulharska a Rumunska, prekročil Dunaj a porazil trácku vzburu. Potom rovnako postupoval s Ilýrmi. Kým Alexander bojoval na severe, rozhodli sa Gréci na juhu odtrhnúť od Macedónie. Ich hovorcom bol Démosthenes, ktorý sa snažil presvedčiť Grékov o tom, že Alexander v Ilýrii padol a Macedónia ostala bez vladára. Ako prví sa vzbúrili obyvatelia Téb a vyhnali macedónskych okupačných vojakov z mesta. Alexander reagoval bleskovo a pochodoval priamo zo