Giuseppe Verdi: Životopis

Narodil sa 10. októbra 1813 v mestečku Roncole neďaleko Parmy. Prvé hudobné vlohy prejavil ako osemročný, a tak mu rodičia v bazáre kúpili spinet. V roku 1832 ho pre „nedostatok talentu“ neprijali na milánske konzervatórium, preto študoval súkromne.
Do Milána sa však presťahoval a o sedem rokov tam svojou prvou operou Oberto veľmi nezaujal. O mesiac nato mu zomrel syn a po pár mesiacoch tragicky zahynula aj manželka. Písal sa rok 1840 a mladý vdovec musel prehltnúť fatálny neúspech svojej druhej opery, ktorú po premiére stiahli z repertoáru. Zdrvený Verdi sa utiahol do súkromia a krízu sa pokúsil vyriešiť prácou.
V roku 1842 zažil to, čomu sa hovorí „prerazenie“, zažil v roku 1842 s Nabuccom. Táto biblická opera s nezabudnuteľným židovským zborom v závere tretieho dejstva z neho spravila národného skladateľa číslo jeden.

Verdi chcel svoju hudbu založiť na pravdivosti pocitov a vernosti ich melodického vyjadrenia. Bol špecialista na melódiu , dramatickosť a orchestrálnu farebnosť. V jeho dielach všetko stojí na ľudskom hlase, nikdy nedovolil dominovať orchestru. Zaujímal ho predovšetkým človek – a keď mu cenzúra v Maškarnom bále zakázala historický rámec deja, Verdi jednoducho spravil zo švédskeho kráľa bostonského guvernéra a podstate opery to vôbec neublížilo.
Jeho tvorba sa delí do troch období: v ranom (datuje sa do roku 1850) sa ešte úplne nevymanil spod cudzích vplyvov, v druhom napísal Rigoletta, Trubadúra a Traviatu, vďaka ktorým sa stal miláčikom más, do záverečného obdobia patria opery Aida, Otello a Falstaff, ktoré kritika považuke za majstrovské diela.
V posledných rokoch života sa venoval revízii starších diel a celkom úspešne sa pokúsil vykročiť zo sveta opery svojím Requiem a sakrálnymi skladbami Te Deum a Stabat mater.

Vlastenecké námety prvých opier ho spojili s hnutím za zjednotenie Talianska a zomrel ako národný hrdina.
Zomrel 27. januára 1901 na následky komplikovaného infarktu. Komorný smútočný obrad sa konal presne podľa jeho želania „Bez hudby a spevu“. Ulice Milána v deň pohrebu zaplnilo dvadsaťosemtisíc Talianov. Žialili za kráľom opery.