1642 – 1727
Britský fyzik a matematik, známi najmä svojimi prácami z oblasti diferenciálneho a integrálneho počtu, gravitácie a teórie svetla a farieb. Newtonov gravitačný zákon je pre fyziku kľúčovou prácou. Podľa tohto zákona je gravitačná sila priamo úmerná súčinu hmotností dvoch telies a nepriamo úmerná štvorcu ich vzdialeností.

Newton dokázal a j to, že gravitačné pôsobenie trojrozmerných telies (napríklad planét) je ekvivalentné bodu, do ktorého sa vtesnala hmota celého telesa (planéty). Svoju teóriu použil aj na výpočet sploštenia Zeme, rovnodenností v roku, obehu mesačných uzlov, ako aj na určenie hmotnosti Slnka a planét, ktoré majú mesiace.

Dokázal, že každé teleso, viazané samostatnou centrálnou silou, sa pohybuje po kužeľosečke. Newton sa snažil nájsť aj metódu výpočtu kometárnych dráh. Svoje znalosti použil roku 1668 aj konštruovanie prvého reflektoru – zrkadlového ďalekohľadu. Roku 1669 sa stal profesorom matematiky na univerzite v Cambridgi a jeho kniha Philosophiae Naturalis Principia Mathematica (1678) sa všeobecne pokladá za najlepšiu vedeckú knihu, ktorá bola kedy napísaná. Newton dovŕšil svojím dielom prácu Kopernika a Keplera. To, čo Kopernik vnímal ako matematický model a čo Kepler nedokázal popisovať z hľadiska fyziky v trojrozmernom priestore, tomu dal Newton plne fyzikálny náhľad. Dodnes a nielen z tohto hľadiska, pokladáme za zakladateľa súčasnej metodiky vedy.