Vlastným menom RAFFAELO SANTI alebo SANZIO - taliansky maliar a architekt vrcholnej renesancie. Slávny renesančný umelec, ktorý žil ako knieža. Hovorí sa, že keď navštívil Vatikán, sprevádzalo ho 50 maliarov. Namaľoval mnoho obrazov s náboženskými motívmi ako Madona delle Cardellino, Madona delle Sadia, Svätá rodina s baránkom, Svätá rodina, Sixtínská madona.

Najviac sa však preslávil realizáciou významných zákaziek Vatikánu ako boli výzdoba Stanzie a pápežských reprezentačných komnát. Tu vytvoril monumentálne
nástenné a stropné výjavy na teologicko - filozofické námety ako sú maľby Aténska škola, Tri hlavné cnosti a ďalšie, ktoré sú považované za kľúčové diela európskej renesancie. Pochádzal zo stredotalianskeho mesta Urbino, kde strávil aj prvé učňovské roky v dielni Pietra Perugina.Ked Raffael v roku 1504 dokončil "Zasnúbenie panny" absorboval a prekonal aj anjel 1500-01

Peruginovo učenie. Skvele na tomto obraze zvládol priestor, ktorý priam svieti. Krátko po dokončení obrazu opúšťa provinčnú Umbriu a prichádza do Florencie, kde Leonardo a Michelangelo pracovali na náčrtoch výzdoby dvorany "Veľkej rady". Bol najmladší z troch velikánov. Od Leonarda ho delilo 31 rokov a od
Michelangela 8 rokov. S ľahkosťou vstrebal učenie oboch majstrov, vytvoril harmonický, vyvážený štýl, bez stôp Leonardovho či Michelangelovho tvorivého nepokoja mladosti.

Július II., pápež ,Michelangelov panovačný patrón Raffaela čoskoro povolal do Ríma, kde sa mal podieľať na obnove mesta, neskôr pracoval na obnove pápežovej súkromnej portrét tehotnej ženy 1505-06
rezidencie-3 izby/siene vo vatikánskom paláci. keď dokončil prvú siene "Podpisovú sieň" (Stanza della Signatura)okamžite sa stal slávnym. Dosiahol veľký úspech a za 37 rokov života stihol vytvoriť oveľa rozsiahlejšie dielo ako obaja jeho veľkí súčasníci :madony, portréty ale i rozsiahle fresky v pápežskom paláci (Aténska izba,1510).V posledných rokoch jeho rozrastajúca sa dielňa spolupracovala na mnohých zákazkách, ktorými ho zahŕňal predovšetkým pápežský dvor. V rámci hlbokej perspektívy starostlivo rozmiestňuje početné postavy, s precíznosťou sa venoval póze každej z nich, Jednotlivé pohyby a gestá čerpá z antického sochárstva a boli vytvorené s takou istou logickou dôslednosťou ako matematická konštrukcia perspektívy.

Venoval sa aj architektúre. V roku 1514 ho poverili vedením stavby Chrámu sv. Petra a plánovaním mesta Rím. Jeho maliarske dielo už počas jeho života často napodobňovali. Práve napodobňovanie Raffaela ako vzoru dokonalosti
sa stalo na niekoľko storočí kanónom klasicizmu upadajúceho postupne do akademizmu. Raffael patril k prvým umelcom, ktorí sa bez problémov pohybovali
v najvyššej spoločnosti a boli priateľmi kniežat a kardinálov. Na žiadosť pápeža Leva X. ho pochovali v rímskom Panteóne.Ako mimoriadny umelec bol ctený už za svojho života
a po storočia ho napodobňovali. Stal sa vzorom pre francúzskeho maliara Nicolasa Poussina a inšpiroval tiež svojím obrazom Paridov súd čiastočne Eduarda Maneta k obrazu Raňajky v tráve.Najvýznamnejšie diela: Zasnúbenie Panny Márie, Dišputa, Pápež Július II. Ako architekt sa okrem pápežských zákaziek (stavba chrámu sv. Petra v Ríme) podieľal na výstavbe víl a palácov (Palazzo Pandolfini, vila Farnesina a Madama a i.) a chrámov (kaplnka Chigi u S. Maria del Popolo). Zomrel v Ríme v deň svojich 37. narodenín v r. 1520.

Umrel však bohužiaľ veľmi mladý. 6.apríla 1520( v deň svojich 37. narodenín) v Ríme, podľahol horúčkovitému ochoreniu.
Raffaelovský Rím, to bolo sebavedomé a kultivované mesto, ktoré vôbec netušilo, že krátko po maliarovej smrti ho budú drancovať nepriateľské hordy.
Z množstva madon :Madona della Sedia, Sixtínska madona,...
Fresky :Galateino víťazstvo, Aténska škola, Vyslobodenie sv. Petra z väzenia......