Joseph Kosuth: Životopis

Sa narodil 31. Januára 1945 v Tolede, v štáte Ohaio. Jezakladateľom konceptuálneho umenia, ktoré je spojené s mechanizmomvýznamu jazyka, pričom si vyberá hlavne slová, ktoré sa používajú voviacerých významoch. Svoje umelecké vzdelanie začal v Tolede, v Museum School Design(1955-1962), pričom sa stále zaujímal aj o vedu a filozofiu. Neskôrchodil na súkromné hodiny k belgickému maliarovi menom Line BloomDraper. V roku 1963 sa zapísal na Clevelandský Inštitút Umenia a potomstrávil nasledujúci rok cestovaním po severnej Afrike a hlavne poEurópe, pričom dlhší čas strávil v Paríži. Rozvíjal tu spojenie medzijazykom a umeleckým vyjadrením. Medzi rôznymi faktormi naňhovplyvajúcimi, bola i filozofia. A to hlavne filozofia LudwigaWittgensteina, ktorá ovplyvnila jeho rozvoj umenia približne v dobe1965- 1974. V 1965 prezentoval svoje prvé práce založené na jazyku- ato série s neónovými lampami, v ktorých osem slov z neónu vyjadrujeelementy neónu- nič viac. Boli to slová "Neon Electrical Light EnglishGlass Letters Red Eight", alebo “Five Words In Red Neon“. Keď mal 21 rokov, stal sa známym pre jeho Art as Idea as Idea série.Tieto práce sa skladali z fotografií, definícií zo slovníka a reálnehoobjektu. Pri diele Black and White boli definície zväčšená, tlačené vnegatíve - biele slová na čiernom pozadí- teda dielo je skutočnečierno-biele. Boli namontované jedna pri druhej na štvorcových doskách.Výsledok spôsobil, že práca sa zhodovala s textom, a tak už nebolo zapotreby žiadnej fotografie, ani “reálneho objektu“. Väčšina jehokonceptuálnych prác bola adresovaná divákovi, ako skeptickémučitateľovi významov, s použitím všetkých umeleckých a logickýchvýrazov.

Tak ako všetky slová, ktoré si Kosuth vyberal, aj "White" a"Black" sú termíny, ktoré sú bežné vo všetkých diskusiách o umení,pričom samotné sa ťažko charakterizujú a majú aj provokatívny rasovýpodtext. Taktiež "Original," "Meaning," "Material," and "Universal," súďalšie termíny, ktoré môžeme nájsť touto cestou v Art as Idea as Idea.Od roku 1968 bol Kosuth oprávneným členom Školy vizuálneho umenia v NewYorku. Tam aj o rok neskôr organizoval exhibíciu s názvom "FifteenLocations" kde mal 15 zo svojich prác umiestnených v 15 múzeách, ktoréboli vystavené zároveň.Už v mladom veku písal a diskutoval o konceptuálnom umení na rôznychverejných fórach. V roku 1969, keď mal 24 rokov, napísal článok oumení, ktorý bol publikovaný ako "Became a founding text ofConceptualism" alebo “Art after Philosophy”. Tvrdil, že filozofia jemŕtva a je vystriedaná umením. Formalizmus, ako povedal, limitujemožnosti umenia s minimálnym úsilím ísť ďalej. Zmenou v umení znáhodného zjavenia na koncept (začína sa to Duchampovými readymade) sazačalo obdobie moderného umenia a teda aj konceptualizmu. Raz Kosuthprehlásil, že umenie je umením, keď ho niekto umením nazve, čímvysvetlil, že práce konceptuálnych umelcov sú analytické výpovede,ktoré majú lingvistický charakter, pretože vyjadrujú definície umenia.O rok neskôr založil Museum of Normal Art, a v tomto exhibičnompriestore pre konceptuálne umenie v New Yorku poriadal aj svoju prvúsólo výstavu, ešte toho roku.Na konci 60-tich rokov 19.str. sa stal Americkým editorom Art/Language,čo bola to dôležitá publikácia o konceptuálnom umení. V sedemdesiatychrokoch bol po jedenom roku co-editorom magazínu "Fox", aj art-editorom"Marxist Perspectives“.

Medzi ostatnými aktivitami vytvoril aj niečo skutočne neobyčajné-učebňu enviromentu, v ktorej boli účastníci usadení do lavíc, dostalidokumenty na čítanie a absolvovali prezentáciu s textami, alebodiapozitývmi na stene. Táto učebňa fungovala štyri roky po jej otvorenív roku 1970.Od 1969 už viac neprodukoval mnohodruhové objekty, ale umiestňovalsvoje výťahy zo slovníkov a lexikónov na billboardy a do reklamnýchčastí v časopisoch. Do začiatku 80-tich rokov pokračoval vo vkladaníanonymných odkazov a fráz do rôznych verejných priestoroch, z ktorýchje najdôležitejší Text/Context billboardy z 1978-79.Začiatkom 80-tich sa jeho tvorba premiestnila do galerijnýchpriestorov, kedy inšpirovaný teóriou Sigmunda Freuda, vytvoril takésérie ako Cathexis, ktoré prirovnávajú reprodukcie historických maliebk textom.Ako zrejúci umelec, sa držal svojich konceptuálnych teórií a zároveňexpandoval jeho postupy, takže nebol odovzdaný iba jednému prístupu.Veľa z jeho prác z konca 20.str. a začiatku 21. str. sú snové, zameranéna to, čo robí mozog počas spánku, keď jazykové procesy robia zdanlivonelogické veci.Roku 1987 sa zúčastnil na Whitney Biennial Exhibition, a v 1993 na Bienále v Benátkach.V roku 2001 skompletizoval inštaláciu s názvom "Guests and Foreigners:Corporal Histories". Nachádzala sa na stenách a chodbách v riaditeľstveAmerickej nadácie pre výskum AIDS na Wall Street.. Už v roku 1973 Mestské múzeum Luzern prezentovalo hlavnú časť jehotvorby na retrospektívnej výstave z diel, ktoré sa vystavovali poEurópe. O pár rokov neskôr zorganizovala Mestská galéria v Stuttgarte aGaléria Bielefeld ďalšie veľké Koshutove retrospektívy. A v roku 1981sa konala ďalšia, podobne ladená výstava, kde sa nachádzali kúsky slovmechanicky tlačených na papier a potom čiastočne prekrytých pásom.