Narodila sa 2. oktobra 1909 vo Vysnom Kubine v rolnickej rodine. Ludovu skolu vychodila v rodisku, tri triedy gymnazia a jednu triedu mestianskej skoly v Dolnom Kubine. V rokoch 19241928 studovala na Obchodnej akademii v Banskej Bystrici. Po maturite odisla do Bratislavy, kde sa zamestnala ako anglicka korespondentka v Tatra Banke. Tu pracovala az do roku 1941, ked ju z politicky motivovanych dovodov prepustili. (Pricinou bola jej novela Oloveny vtak, publikovana v knihe Pokusenie.) Odvtedy sa venovala len literature. Zomrela 27. marca 1995

Publikovat zacala uz roku 1930, pod verse sa podpisovala pseudonymom Olga Morena a pod prozu Morena. Uverejnovala vo vsetkych vyznamnych dobovych casopisoch. Knizne debutovala bibliofilsky vydanou novelou Uzlik tepla (1936), ktora je vyznanim ucty k materinskemu citu. Zaradila ju aj do nasledujucej knihy desiatich noviel Pokusenie (1937). Pribehy tychto proz tematicky vychadzaju z netradicneho socialneho a spolocenskeho prostredia a vo vacsine z nich dominuje tema lasky a zapasu o cistotu jej prejavu. Poetikou stylu sa nimi zaradila do prudu slovenskej lyrizovanej prozy. V neskorsich vydaniach knihu rozsirila najskor o tri nove novely a potom aj o casopisecky publikovane prozy z 30. rokov. V 1. zvazku Vybranych spisov ich zhrnula do samostatneho cyklu Mamivy dusok. Pribeh citoveho vztahu dvoch muzov a zeny s vyraznym socialnym podtextom je temou novely Tri gastanove kone (1940). Tato slovenska legenda o laske, ktora hlada harmoniu medzi vasnou lasky a realitou zivota, samostatne doteraz vysla v trinastich vydaniach. Dalsie dve knizne publikacie Margity Figuli su netradicne. Roku 1942 knizne vydala rozhlasovu hru Sen o zivote a bibliofilsky kompozicne uzavrety celok z nedokonceneho romanu Zuzana Tri noci a tri sny.

Potom jej uz vychadza monumentalny stvorzvazkovy historicky roman Babylon (1946), v ktorom zobrazila posledne roky existencie Novobabylonskej rise. Nadcasovy ramec romanu spociva v umeleckej analyze absolutizacie moci, ktora nevyhnutne vedie k jej krize a postupnemu zaniku. (Roman vysiel v dalsich piatich vydaniach.) Fragment romanu Zuzana (1949) je pribehom dievcata, ktore sa napriek svojmu povodu zapoji do socialnych zapasov robotnikov. Kniha Mladost (1956) je autobiografickou romanovou kronikou z rokov autorkinho detstva a mladosti, ktore poznacila prva svetova vojna. Akoby jej dopovedanim alebo uvodom k dalsiemu rozsiahlejsiemu dielu spomienkoveho charakteru je poeticka rozpravka pre deti Moj prvy list (1963). Autobiograficky charakter m.booksa aj memoarovoesejisticka proza Ariadnina nit (1964) a bibliofilsky vydane dielo Zivotopisne legendy (1969), ktore obsahuje sest legiend a povesti zo zivota autorkinych predkov, tak ako sa tradovali v rodinnom prostredi. V samostatnom bibliofilskom vydani vysla aj novela Rebeka (1973) zo zbierky Pokusenie. V romane Vichor v nas (1974) zobrazila zivot a problemy vyrobneho podniku na Orave, v ktorom pracuju prevazne zeny. K svojmu zaujmu z rokov mladosti o versovany prejav, ako aj k temam z ludovej slovesnosti sa vratila v lyrickoepickej skladbe pre deti Balada o Jurovi Janosikovi (1980). V duchu zachovanej tradicie zdoraznila v nej najma ideove pohnutky konania a cinov tohto ludoveho hrdinu.