Film Proces Mary Baringovej (1930) bol natočený na námet divadelnej hry Clemenca Danea, ktorej strnulosť a ťažkopádnosť sa podarilo Hitchcockovi prekonať vtipom a zmyslom pre napínavé efekty. Ide o príbeh ženy obvinenej z vraždy a odsúdenej na trest smrti. Dramatik John Menter - jeden z porotcov verí v jej nevinu a začne pátrať po dôkazoch v divadelnom zákulisí. Podarí sa mu objaviť skutočného vraha a rafinovaným spôsobom, na základe znalosti Hamleta, ho aj usvedčí.
Kontroverzným sa stal pre publikum film Sabotage (1936) pre svoj cynizmus a predpoklad, že v každom z nás sa skrýva potenciálny zločinec. Verloc, na prvý pohľad pôsobiaci ako normálny občan, majiteľ malého kina, žijúci usporiadaným spôsobom, je v skutočnosti špión pracujúci pre tajjnú organizáciu. Verloc organizuje atentát, aj keď polícia je mu už na stope. Po malom bratovi svojej ženy pošle balíček s bombou. Školský autobus ale uviazne v dopravnej zápche, takže bomba exploduje a chlapec umrie. Keď sa o tom dozvedá Verlocova žena, zabije svojho manžela a celý príbeh porozpráva policajtovi.

Prvý Hitchcockov hollywoodsky film z roku 1940 Rebecca sa vyznačuje dokonale vystupňovaným napätím pôsobiacim na psychiku diváka a dusnou atmosférou neistoty. Je to príbeh mladej ženy, ktorá sa vydá za vdovca, ktorého prvá žena prišla o život za zvláštnych okolností. Nová pani Winterová sa nasťahuje do domu svojho manžela, ktorý, rovnako ako domáca Denwersová, sa nevie zbaviť spomienok na mŕtvu Rebeccu. Aby mohol byť vykonaný pitevný nález, Rebeccina smrť sa stáva predmetom vyšetrovania. Celá situácia sa tým stáva ešte neznesiteľnejšou. Podozrivým z vraždy je aj pán Winter. Tým jeho nové manželstvo utrpí ďalšiu ranu. Bezvýchodisková situácia sa napokon vyrieši: Rebecca sama spáchala samovraždu, keď zistila, že trpí nevyliečiteľnou rakovinou. Pani Denwersová tragicky zahynie pri požiari.Tento príbeh zauja pozornosť divákov postupným odkrývaním nebezpečenstva. Prostredie zámku je ideálnym miestom pre tajuplný dej a nečakané zvraty. Postava pána Wintera ostáva po celý čas nejasná a neostrá. Domáca - pani Denwersová - sa často objavuje nečakane a navodzuje dojem zlovestnosti. Ten je umocnený tým, že ju vôbec nevidno chodiť. Pomocou rýchlych stihov a krátkych záberov sa jednoducho objaví a znova zmizne.

V thrilleri Podozrenie (1941) sa hlavnej úlohy Johna Aysgartha ujíma Cary Grant. Za Johna sa po rýchlej známosti vydá mladá Lina MacKinlabová. Po čase však zistí, že John je nevyliečiteľný sukničkár a že ho v podstate ani nepozná. Naviac v nej rastie podozrenie, že ju chce John zabiť, aby sa dostal k jej peniazom. Napätie vrcholí vo chvíli, keď John nesie svojej manželke pohár mlieka po schodoch. Divák sa snaží odhadnúť, či je mlieko otrávené, alebo nie. Hitchcock použil veľmi dobrý trik ako z pohára urobiť ústredný bod - postavil za neho malú lampu a preto sa potom zdalo, že z jeho vnútra vychádzajú lúče. Po sérii napínavých zápletok sa film nečakane rozuzlí.
Thriller o mladom leteckom mechanikovi obvinenom zo sabotáže nesie názov Saboteur (1942). Tento uniká pred prenasledovateľmi, aby mohol dokázať svoju nevinu a odhaliť skutočného sabotéra. Na úteku stretáva ženu, ktorá mu, po počiatočnej nedôvere, pomáha. Spolu sa im podarí sabotáži zabrániť a určiť skutočného vinníka. Film sa končí presláveným záberom na Sochu slobody, z ktorej sabotér spadne a zabije sa.

Hitchcockov slávny kriminálny film Ani tieň podozrenia (1943)zožal veľký úspech u kritiky. Je to vydarená štúdia spoločenských vzťahov v malom americkom meste a jeho spôsobu vyrovnávania sa s násilím a zločinom. Emmu Newtonovú a jej neer Charlie navštívi Emmin brat Charles Oakley. Je to zámožný pán a obyvatelia malého mesta mu prejavujú úctu. O niečo neskôr prichádzajú za Oakleyom dvaja cudzinci. Sú to detektívi a podozrievajú ho spáchania niekoľkých vrážd vdov. Charlie sa to dozvie a začne nenápadne preverovať podozrivého. Všetko nasvedčuje tomu, že je vrahom. Rozhodne sa s ním o tom otvorene porozprávať, ale zdá sa, že potom tieň podozrenia nadobro mizne, lebo za zločinca je označený nakoniecniekto úplne iný.Charles sa však napriek tomu odhodlá mestečko opustiť a jeho neter ho odprevádza k vlaku. Charles sa pokúsi sotiť ju pod vlak, pretože on je skutočným vrahom a ona zase jediným svedkom. Nepodarí sa mu to a pri bitke sám vypadne z vlaku a zabije sa. Mestečko mu vystrojí pompézny pohreb so všetkými poctami, lebo Charlie si svoje tajomstvo necháva pre seba.

Lifeboat (1943) je prvým Hitchcockovým celovečerným filmom s vojenskou tematikou. Na malom záchrannom člne sa plavia tri ženy a šesť mužov, z ktorých jeden je nemecký kapitán ponorky, ktorá bombardovala potopenú loď spojencov. Nemec postupne preberá velenie na člne a tajne sa snaží nadviazať spojenie s nemeckou loďou. Jeden z Američanov ho odhalí. Pri zápase v noci ho Nemec hodí do mora a snaží sa nafingovať Američanovu samovraždu. Ostatní odhalia jeho čin aj plány a zabijú ho tesne predtým ako sa mu podarí nadviazať spojenie. Nemecká loď je tiež napokon zneškodnená americkou, ktorá sa nečakane objaví v jej blízkosti. V tomto filme je viac ako politické pozadie dôležitá konfliktná situácia, v ktorej sa stupňuje napätie medzi úplne rozdielnzmi charaktermi na obmedzenom priestore.
Všetky tieto filmy patria do kategórie Hitchcockových filmov s krimi tematikou, sú to vlastne filmy raného obdobdia jeho tvorby. Okrem nich patria medzi nich Number seventeen (1932), Štyria vyzvedači (1936), Young and Innocent (1937), Jamaica Inn (1939), Foreign Correspondent (1940), Suspicion (1941), Spellbonna (1945), The Paradine Case (1947), Notorious (1948), Rope (1948), Under Capricorn (1948), Stage Fright (1950), Stangers On a Train(1951), I Confess (1953), Vražda na objednávku (1954), Okno do dvora (1954), To Catch a Thief (1955), The Trouble With Harry (1956).

V nich si režisér cibrí svoje schopnosti vyvolávať pocity hrôzy, vybičovať divákovu pozornosť a priviesť ho do stavu veľkého napätia. V podstate v nich postupne definuje všetky základné a znova sa vracajúce prvky svojich filmov. Sú to predovšetkým: strara identity v dôsledku náhleho ohrozenia, hon na človeka, splývanie skutočnosti so zlým snom (!), sústredenie deja na úzky priestor a drastické scény. Pre tieto filmy je však ešte charakteristický určitý humor, ktorého má Hitchcock nadostač, a mimochodom: je to veľmi kvalitný humor. Ten sa už však v jeho neskoršej forme neobjavuje, teda aspoň nie tak otvorene. Dovoľujem si však vysloviť názor, že celá jeho tvorba je nasýtená urtčitým príznačným typom humoru, o ktorom sa nedá ani dokonca povedať, že je čierny, alebo morbidný. V podstate je to Hitchcockova oduševnelosť pre určitý pohľad na život, ktorá je svojou podstatou veľmi blízka humoru.