Hitchcock si vybudoval celý rad symbolov, ktoré rád využíval na vyjadrenie nastávajúceho pocitu hrôzy. Či sú to predmety, alebo deje, takmer pravidelne sa opakujú a naznačujú, že práve teraz sa to stane a zároveň umocňujú dôležité momenty. Okuliare a rozbité sklá ako symbol smrti, pády - najčastejší symbol strachu zo straty kontroly nad sebou, alebo nad niekým iným, ruky - symbolizujú túžbu zmocniť sa niekoho, vlastniť ho, vnútiť mu svoju vôľu, často sa objavuje vražda uškrtením, nože - symbol záhuby a neodvratnej tragédie, kľúče - symbol moci a nadvlády, šperky - využívané na zvádzanie a vytvorenie puta a závislosti.

Počas tohto obdobia odchádza Hitchcock (roku 1939) do Hollywoodu, kde uzatvára zmluvu s Davidom O. Selznickom. Tento moment je veľmi dôležitý nie len pre jeho tvorbu - jeho filmy sú čím ďalej, tým plnšie psychológie - ale aj pre jeho život vôbec. Hitchcock pristupuje k zmluve veľmi zodpovedne, čo u neho vyvoláva silný pocit viazanosti. Podľa neoficiálnych zdrojov však prerastá až do pocitu obmedzenia. Napriek tomu sa snaží vytvoriť si svoj vlastný štýl a rukopis. Ten sa naplno prejavuje v jeho neskoršej tvorbe.

C. Hitchcockovské hity.

Väčšine ľudí sa pri vyslovení mena Alfred Hitchcock vynoria z pamäte filmové tituly Psycho, Vtáci a poniektorým aj Vertigo. Tieto filmy síce nemajú spoločný námet, ani neboli rovnako prijaté publikom tej doby, jedno, čo ich ale spája je spôsob prezentácie hrozného. Kým v ostatných filmoch sú napätie a hrôza dôkladne zašifrované a takmer len tušené, tu sa už dostávajú priamo do deja - postavy sa boja - a to je hlavným obsahom filmu: prejav hrôzy ako reakcia na rôzne podnety. Samozrejme, i tu Hitchcock využíva svoje obľúbené a účinné prostriedky na vyvolanie strachu, no viac a výraznejšie sa zahráva s trasúcou sa divákovou dušičkou.
Vertigo (1958) - jeho hlavným motívom je strach z výšok. Touto fóbiou trpí mladý policajt Ferguson, ktorý sa práve kvôli nej musel vzdať svojho povolania. Priateľ ho požiada, aby dohliadal na manželku svojho priateľa, ktorá má samovražedné sklony. Madeleine sa stane Fergusovou tajnou láskou. No spácha samovraždu skokom z veže a Ferguson sa nedokáže premôcť, ovládnuť svoj strach a zachrániť ju. Po čase stretne ženu, ktorá sa na mŕtvu Madeleine veľmi podobá. Ferguson si veľmi želá uskutočniť aj nemožné a to, aby Madeleine opäť žila, preto chce zmenť jej vzhľad. Postupne si uvedomuje, že táto žena je naozaj Madeleine, ktorá svoju samovraždu nafingovala, aby zakryla vraždu manželky jej milenca, ktorú spáchala. Ferguson chce Madeleine prinútiť, aby sa priznala, ona sa však pri zápase zrúti z veže a zabje sa. Majstrovsky vykreslené vnútorné prežívanie hlavného hrdinu, jeho úzkosti a neprekonatľného strachu slúži Hitchcockovi ku cti rovnako, ako využitie rýchlej jazdy kamery. To navodzuje u diváka skutočný pocit závrate.

Film Psycho (1960) je v podstate prevratným počinom v dejinách thrilleru. Pre vyjadrenie násilia režisér nepotrebuje žiadne hrôzostrašné a krvavé scény, bez veľkého hluku a zbytočnej pompéznosti podáva príbeh spočiatku nevysvetliteľnej vraždy. Dej sa začína zábermi z bežného milostného života Marion, mladej sekretárky, a Sama, jej milenca. Marion spreneverí 40 000 dolárov, aby mohlažiť so Samom. Najprv sa však musí ukryť a vyberie si na to osamelý motel. Jeho majiteľom je Norman Bates. Tam však jej príbeh končí, je zavraždená. Scéna vraždy nožom v sprche z tohto filmu sa stala legendárnou. Zaujímavé je, že nôž drží ruka akejsi starej ženy, hoci po takejto postave v doterajšom deji niet ani stopy. Zavraždený je aj detektív poverený pátraním. Sam však prichádza, aby odhalil Batesovo tajomstvo: po smrti dominantnej matky zošalie, prevezme na seba jej osobnosť a vraždí všetky ženy, ktoré ho nejak priťahujú. Prevratnosť filmu tkvie aj v tom, že v ňom nie sú podrobne vykresľované charaktery jednotlivých postáv. Napätie nie je nijak zjemňované. Tento film sa obracia na mladšiu generáciu divákov a odzrkadľuje názorové zmeny v Hollywoode.

Filmo Vtáci (1963) sa opäť Hitchcockovi podarí poriadne divákom zabrnkať na nervy.Tento film je uvedený po veľkej reklamnej kampani a - neslame. Mladý advokát Mitch a atraktívna blondínka z dobrej rodiny Melanie sa stretávajú v obchode s vtáctvom. Spoločne sa vyberú do Mitchovho rodného mesta Bodega Bay. Z nepochopiteľných dôvodov na Melanie zaútočí čajka. Aj ostatní vtáci sa začínajú správať nekľudne a zhromažďujú sa v meste, akoby čakali povel na útok. Medzitým Melanin oríchod k Mitchovým rodičom vyvoláva v rodine skryté napätie. Vtáčia agresivita však už prepuká naplno. Vtáky začínajú útočiť - napadnú jeden dom, farmu, skupinu školákov.Melanie sa podarí zachrániť pred ich smrtiacimi zobákmi a pazúrmi v dome Mitchových rodičov. Táto vyhranená situácia ju zblíži s Mitchom. Napokon sa v okamihu zdanlivého pokoja rozhodnú, spolu s celou rodinou, opustiť dom, neustále ohrozovaní prítomnými kŕdľami vtákov. Celý film - od začiatku do konca - sa nesie v napätej atmosfére. K tomu sa pridružuje aj niekoľko prekvapujúcich zvratov. Skľučujúca atmosféra je navodená akustikou charakteristickou zvláštnymi zvukmi, elektronickým šumom a vtáčim krikom. Pri výrobe bolo použitých viac ako 350 trikových záberov. Tento snímok odštartoval éru "zvieracích" filmov.

D. Iná Hitchcockova tvorba.

Okrem strašidelných filmov Alfred Hitchcock režíroval aj niekoľko filmov s vojnovou tematikou. Veľmi rád si tiež vo svojich filmoch zahral. Tak sa objavuje na plátne ako náhodný okoloidúci, bezvýznamná postava, zaujímavá iba tým, že je stvárnená samým režisérom.
Menej, hoci predsa len, je známa Hitchcockova literárna tvorba. Veľmi rád zbieral rôzne strašidelné historky a príbehy, či už vymyslené, alebo "skutočné" a tie vychádzali v niekoľkých zbierkach. Rovnako ako bol výborným režisérom, bol aj výborným spisovateľom. Je to naozaj dobré a zaujímavé čítanie na dlhé zimné večery (aj letné)