John Milton: Životopis

John Milton sa narodil 9. decembra 1608 v dome s názvom Spread Eagle, na Bread Street (londýnsky trh Cheapside)./¹ Matka Johna Miltona, Sarah Jeffrey, bola dcérou obchodného námorníka. Jeho otec John Milton starší (asi 1562 – 1647) bol úspešným bankárom a aj celkom známym skladateľom, ktorý prispieval k zbierke madrigálskych spevov na poctu kráľovnej Elizabethy. Miltonova rodina bola čisto puritánska.

Jeho prvým učiteľom bol jeho otec po ktorom zdedil lásku k umeniu a hudbe. V roku 1620 začal navštevovať St. Paul School, kde ho učil predovšetkým Alexander Gill. Doma ho doučoval spisovateľ Thomas Young, absolvent St. Andrews University. O päť rokov neskôr sa zapísal na cambridgeskú Christ´s College. Tu sa Miltonovi kvôli jeho jemnému vzhľadu hovorilo „ The lady of Christ“ (skrýval sa v tom dvojitý význam: panička z Kristovej koľaje alebo Kristova nevesta) / 2

Keďže v období, keď navštevoval Christ´s Collegue smeroval k tomu stať sa kňazom kňazom, začal písať poéziu v latinčine, taliančine a gréčtine. Jedným z prvých Miltonových diel je báseň v angličtine Na smrť krásneho novorodeniatka (On Death of a Fair of Infant - 1626), ktorú napísal potom, ako jeho sestra Anne Philips potratila.

V roku 1629 získal titul bakalár umení ( Bachelor of Arts), a práve z tohto obdobia pochádza prekrásna harmonická óda Na ráno narodenia Krista Pána (On the Morning of Christ´s Nativity.

Po tom, ako v roku 1632 získal titul Magister umení (Master of Art), opustil Cambridge a nasťahoval sa do vidieckeho sídla svojho otca v Hortone (Buckinghamshire), kde žil po dobu piatich rokov. V tom istom roku, ako sa presťahoval mu vyšli prvé publikované verše Na Shakespeara (On Shakespeare) a taktiež sa vzdal myšlienky, že bude protestantským duchovným (za čo mal byť vydedený)./ 3

Rok 1637 bol pre Miltona veľmi ťažký. Zomrela mu matka i jeho cambridský kolega Edward King, ktorý zahynul v mori na ceste do Írska. Ich smrť oplakal v prvých veršoch pastorálnej elégie Lycidas. Pri tom ako zasväcuje elégiu ich pamiatke, sa mu do nej neodbytne premietajú vážne nábožensko-politické problémy. V poslednom verši sa mu už otvárajú nádejnejšie výhľady do budúcnosti. / 4

V roku 1638 vyrazil Milton za peňažnej podpory svojho otca na „Grand tour“, veľkú kultúrno-výchovnú cestu po Európe. Samozrejme, že to v tej dobe bola výsada jedine šľachticov. Navštívil Francúzsko a neskôr Taliansko, kde zotrval rok. Tu podľa vlastných slov spoznal staručkého Galilea, uvrhnutého inkvizíciou do väzenia. V Taliansku napísal svoje vari najlepšie verše v latinčine Epitaphium Damonis. /5 Ďalej mal naplánovanú cestu do Grécka, ktorú musel bohužiaľ zrušiť, pretože obdržal smutnú správu o tom, že v Anglicku vypukla revolúcia (1639). Pretože mu bolo „proti srsti“ cestovať po svete, kým jeho spoluobčania zápasili doma o slobodu, musel sa bezpodmienečne vrátiť.

Obdobie revolúcie:
Milton v tomto období zanechal poéziu a dal sa s celou svojou cieľavedomosťou do služieb revolúcie. V Anglicku sa táto revolúcia tradične nazýva „puritánskou“ (Puritan Revolution). Pretože bol Milton sám puritánom, cítil zajedno s mnohými spoluobčanmi, ktorý pod vplyvom reformačného učenia Jána Kalvína, žiadali o očistu kompromisne reformovanej anglikánskej cirkvi. /6

Milton bol presvedčený o tom, že základné zmeny v cirkvi i v štáte povedú k rozkvetu celého národa. Prial si i s ostatnými puritánmi, aby bola zrušená episkopálna (t.j. biskupská) hierarchia a nahradená presbyteriánmi, t.j. volenými staršími cirkevnými hodnostármi. Zatiaľ však kráľ začal naopak zavádzať episkopálne zriadenie ( 1641 - Of reformation touching Church Discipline in England and the Causes hitherto have hindered it; The Reasons of Church Government urged against Prelacy)./7 Milton nebol len podporovateľom revolúcie, ale bol jedným z jej najhorlivejších zástancov. Bol stúpencom i obdivovateľom O. Cromwella, ale taktiež jeho varovným radcom.

V roku 1642 sa oženil so 17 ročnou Mary Powellovou, dcérou šľachtica Richarda Powella z Forest Hillu (Oxfordshire)./8 Nebol medzi nimi však len priepastný vekový rozdiel ale taktiež myšlienkový. Ona bola nedovzdelaná a on bol vzdelaný samozrejme „viac než dosť“. Kosa narazila na kameň, avšak hlavne preto, lebo strohý stúpenec parlamentu si zobral príslušníčku rojalistickej rodiny práve v dobe, kedy medzi oboma stranami prepukla otvorená zrážka. Netreba ďalej rozoberať Miltonove rodinné problémy. Stačí uviesť, že mladá manželka už po mesiaci utiekla puritánskemu presadzovateľovi mužskej nadradenosti a vrátila sa k rodičom./ 9

Z nešťastných Miltonových osobných skúseností vznikol spis Doktrína a metóda rozvodu obnovená pre dobro oboch pohlaví (The Doctrine and Discipline of Divorce, restored to the Good of both Sexes, 1643; Judgement of Martin Bucer touching divorce, 1644).

V tomto spise vyzdvihol vtedajšiu revolučnú tézu , že nie len telesná neschopnosť, ale taktiež duševný nesúlad môže byť dôvodom k rozvodu.

Občianská vojna v Anglicku (Rojalisti versus Parlamentaristi) začala v roku 1643. Krátko po vypuknutí (1645) sa Mary Powellová vrátila k Johnovi Miltonovi spolu so svojimi zbankrotovanými príbuznými. Milton jej odpustil a prichýlil celú jej rodinu. To bol aj dôvod presťahovania sa do väčšieho bytu v Barbicane. Napísal a vydal ďalší traktát o rozvode: Tetrachordon. (Mary znova od neho odišla potom, čo získala späť svoje majetky.)/10
Koncom roku 1644 dal bez povolenia vytlačiť svoju otvorenú reč k parlamentu nazvanú Areopagitika (Areopagitica, a Speech of Mr. Milton for liberty of Unlicensed Printing, to the parliament of England)./11 Je to skvelá obrana slobody tlače. Z toho vyplýva aj rozchod pravicových puritánov s presbyteriánskym „dlhým parlamentom“, ktorý ustanovil, že všetky publikácie musia prejsť povolením od cenzorov.

V roku 1646 sa mu narodila dcéra Anne, o rok neskôr mu zomrel otec. Vtedy sa manželia Miltonovci presťahovali do menšieho domu v High Holborn, kde očakávali narodenie druhej dcérky Mary.

Po poprave kráľa Karola I. v roku 1649 (popravu sám podporoval) vydal Držiteľské právo kráľov a vladárov (Thenure of Kings and Magistrates), v ktorom sa ako prvý verejne vyslovil za republiku v Anglicku. V tomto istom roku sa mu narodilo i jeho tretie dieťa syn John. Milton napísal za obdobie revolúcie celkovo 25 prozaických traktátov (21 anglických, 4 latinské). V tomto istom roku sa stal sekretárom štátnej rady pre cudzie jazyky (Secretary for foreign languages) a čoskoro mu pridelili za úlohu odrážať ideologické útoky proti republike. Takto vznikli ďalšie Miltonove polemiky, ktoré sa obracali buď na domácu alebo na celoeurópsku verejnosť. Najvýznamnejšou z nich je Obrana anglického ľudu (Defensio pro Populo Anglicano, 1651)/12

Rok 1652 bol snáď jedným z najťažších v jeho živote a to nielen preto, že úplne stratil zrak (zelený očný zákal – glaukóm), ale preto, že mu zomrel syn John a manželka Mary, krátko po pôrode tretej dcérky Deborah. Po tom ako ho o 3 roky prepustili zo štátnych služieb, sa začal predovšetkým venovať samovzdelávaniu, písal kresťanskú doktrínu (De Doctrina Christiana) a taktiež vznikol sonet O nedávnom masakre v Piedmonte (On the late Massacre in Piedmont)/13

Vrchol básnickej činnosti

V roku 1656 sa John Milton oženil po druhýkrát. Vzal si Katherine Woodcockovú, ktorá mu už o necelé dva roky zomrela a taktiež ich dcéra./14 Vtedy napísal azda najdojímavejší sonet Vo sne som videl svoju mŕtvu sväticu (Methought I saw my late esposued Saint) V tomto roku 1658 pravdepodobne začal písať Stratený raj (Paradice lost) a Andrew Marwell pre neho začal pracovať ako sekretár.

Andrew sa vždy k Miltonovi správal ako lojálny kamarát, predovšetkým keď Karol II. po reštaurácii monarchie zasadol na trón. John mohol byť veľmi ľahko povesený za služby, ktoré vykonával pre Commonwealth (v roku 1660 vyšla Rýchla a ľahká cesta ako zriadiť slobodnú republiku a jej prednosti v porovnaní s ťažkosťami a nebezpečenstvami spojenými s obnovou kráľovstva v tomto národe; The Ready and Easy Way to Establish a Free Commonwealth, and the Excellence of Readmitting Kingship in this Nation), ale Andrew a niektorí ďalší ľudia, ktorý mali vplyv, sa za neho prihovorili. Novokorunovaný kráľ sa teda rozhodol, že ušetrí starého a slepého básnika, čo malo pôsobiť ako veľkolepé a veľkodušné gesto./15

Po tretí krát sa oženil v roku 1663 s Elizabethou Minshullovou, mladšou o tridsať rokov s ktorou sa presťahoval do Artillery Walk (pri Bunhill Fields). Po vyčíňaní Londýnskeho požiaru a pred morom sa uchýlil do domčeka v Chalfont St. Giles. V roku 1667 publikoval Stratený raj, čo bolo jeho jediné dielo, ktoré dosiahlo obrovskú popularitu ešte za jeho života.

Stratený raj naznačuje už svojim titulom a úvodným veršom hlavnú tému: neposlušnosť prvých ľudí a ich vyhnanie z raja, spojené s odporom časti anjelov a vznikom protikladu raja – pekelného Pandemonia. Hlavným prameňom bola Miltonovi samozrejme Biblia , pojatá však úplne originálne. Pôvodné rozvrhnutie Strateného raja bolo do desiatich kníh. Sám Miltonton to zmenil na dvanásť kníh v roku 1674,v tom istom roku ako zomrel. /16

Druhým Miltonovým eposom, alebo skôr epyllionom (malým eposom), bol Raj znovunadobudnutý (Paradice Regained), ktorý bol rozvrhnutý do štyroch kníh. Vznikol ako bezprostredné dovŕšenie hlavného eposu.. John Milton strávil veľa svojho zostávajúceho času práve dokončením tohto rukopisu, ktorý bol uverejnený v roku 1971./17

Jeho posledné roky na tomto svete, mal presne zorganizované úžasným denným harmonogramom. Vstal o štvrtej ráno každý deň, jeho asistent ( už ním nebol Andrew, ale niekto iný) mu čítal z Biblie, samozrejme v hebrejčine. Potom bol čas meditácie, po ktorom o siedmej ráno nasledovalo čítanie a písanie, samozrejme s pomocou jeho pravej ruky. Po večeri sa vždy prechádzal niekoľko hodín po záhrade a o ôsmej večer nasledovalo buď čítanie poézie, alebo hranie na organ. O deviatej išiel spať, aby bol pripravený na ďalší nový deň./18

Po preštudovaní všetkej dostupnej literatúry mi nezostáva nič iné, ako obdivovať tohto vynikajúceho anglického spisovateľa, za jeho odvahu postaviť sa vtedajším najvyšším autoritám a jeho úsiliu priniesť svojej generácii i generáciam po ňom slobodu. A to slobodu prejavu v tlači. Hoci on sám bol tohto iniciátorom a zástancom, nesúhlasil s tým, aby boli uverejňované nesprávne a zavádzajúce informácie.

Tohto si bohužiaľ nie sú vedomí ani dnešný novinári. Každý sa snaží uloviť nejaký veľký článok a vôbec mu nevadí, že pri svojom kariérnom postupe používa nekalé praktiky. Preto som toho názoru, že by sa každý jeden z nich mal zamyslieť, prečo publicistika vznikla, za akým účelom a za čo bojovali generácie pred nimi.